Ja: Ahoj no ako počúvala si Slobodný vysielač?
Ona: Iba chvíľu, bola som v práci. Prekvapuje ma kolko "dekadentnej" zapadnej muziky vysielaju. Ocakavala som skor ruske kozaciky alebo srbsky folklor
Ja: Kôli čomu
Ona: A ty necitas o nenavisti k Zapadu a snahach o "Slovansku uniu"? Ani coby sme neboli vsetci ludia..
Ja: Ale nie zo strany chalanov z radia a mimochodom v tom rádiu mám prsty aj ja
Ona: To je pravda a tesim sa tomu. Zrejme som sa previnila niecim, co u inych kritizujem: zovseobecnovanim.
Ale na fb stranke Slob. Vysielaca som uz citala i kritiku tej muziky, ktosi si stazuje a dostane hned 9 likov!
Takze dufam, tie ruske a srbske pesnicky coskoro nezazneju..
Toľko teda z chatovej komunikácie. A práve pri tej komunikácii som sa v duchu preniesol do čias, keď naši starí rodičia počúvali s uchom nalepeným na rádiu správy z frontu. V tej chvíli asi vôbec nešpekulovali a nehľadali žiadnu konšpiráciu,, nehľadali a ani nelajkovali či sú ruské vojská za Duklou či ešte stále za kopcami v Poľsku. Vôbec podľa mňa nešpekulovali nad tým kto je lepší či Hitler a či Stalin. Jednoducho čakali správy, ktoré ich oslobodili od utrpenia vojny od hladu a biedy od denno denného strachu o holý život.
Doba sa zmenila. Nik nemôže poprieť to, že naša generácia hrozi vojny nezažila a podľa všetkého v najbližšej dobe ani nezažije. Doba sa zmenila a partia nadšencov sa rozhodla uskutočniť projekt, ktorý prináša do éteru niečo nové. Rozhodla sa spustiť internetové vysielanie Slobodného vysielača. Rozhodla sa priniesť objektívne správy, príjemnú nekomerčnú hudbu, prinášať témy, ktorým sa nevenuje žiadne dostupné médium.
Doba sa však zmenila natoľko, že namiesto toho aby sme privítali niečo nové, sme natoľko odrhnutí od reality, že za novým, projektom nehľadáme informácie, ktoré nás oslobodia, informácie ktoré nám ukážu, že svet je aj o inom ako o superstár, farme, modrom z neba a lacných nekonečných rodinných seriáloch či reality show, hľadáme v tom niečo podozrivé. Konšpirujeme a špekulujeme. Nedokážeme sa odtrhnúť od doslova bláznivého informačného booomu, kde ešte ani poriadne neuzrie svetlo sveta nejaká informácia a už sa súbežne s ňou rodí protiinformácia, ktorá danú informáciu vyvracia a neguje.
Govorit Moskva. Viem ťažko si je predstaviť tú dobu v čase vojny. Ťažko si je predstaviť 20-30 ľudí natlačených v izbe ako hlcú každú jednu informáciu z frontu. My si to v dnešnej dobe nedokážeme predstaviť. Obávam sa, že aj napriek všetkým inforáciam o svetovej kríze, o zvyšujucom sa počte nezamestnaných, o tom v akom rozklade sa nachádza naša spoločnosť, je nám až príliž dobre. Popravde žijeme v začarovanom kruhu a už ani sami nevieme čomu veriť a čomu nie. Ale na rozdiel od našich starých rodičov si môžeme v pohodlí našich obývačiek zapnút TV, rádio alebo internet a správy "z frontu" si môžeme dokonca vyberať. Ak sa nám správa nepáči môžeme ju prepnúť, preladiť, nahodiť iný link.
Ja som si 14.1.2013 o 8:00 nahodil link http://stream.slobodnyvysielac.sk/ a od tej chvíle sa neviem nabažiť príjemnej hudby, objektívnych informácií diskusných tém o ktorých som doteraz ozaj chcel ale nemal možnosť o nich takto komunikovať.
Pre Vás ostatných mám jeden malý odkaz. Máte možnosť urobiť dve veci. Tá prvá je ostať pri starom. Počúvať to čo doteraz a žiť naďalej v začarovanom kruhu informácií kde jedna neguje druhú. Tá druhá možnosť je započúvať sa do vysielania Slobodného vysielača a po čase zistiť, že správy z frontu nám pomaličky ale iste kus po kúsku prinášajú slobodu. Slobodu slova, slobodu prejavu, slobodu realizácie.
Touto cestou pozdravujem do štúdia a to hlavne dvoch chalanov ktorých osobne poznám Noro a Boris držte sa. SOm rád, že sen ktorý ste snívali sa stal skutočnosťou.
S pozdravom Jozef Oravec from UK :)
