Spoločnosť sa dostáva na rázcestie, ktoré ju rozdelí viac ako politici. Postup lekárskych odborov je, podľa mňa, za hranicou únosnosti. Podľa mňa prekročili poslednú líniu, červenú čiaru, za ktorú nemali ísť. Prekročili Rubikon... Nakoniec vychádza na verejnosť, že za všetkým sú len a len peniaze. Oháňajú sa poukazovaním na platy lekárov v okolitých krajinách. Nepozerajú sa ani na to, koľko smrteľných omylov na pacientoch spáchali lekári za posledných desať rokov. Čo urobili odbory, čo urobila ich stavovská organizácia, aby sa takéto prípady nekonali? Vo väčšine prípadov to nebolo zlyhaním technických prostriedkov, ale zlyhaním lekárov. To je fakt a za tým si stojím.
Ospravedlňujem sa všetkým slušným a poctivým lekárom, prepáčte mi nasledujúce slová, ktoré sa vás netýkajú. Poznám a liečim sa u mnohých lekároch, na ktorých nedám dopustiť, ako napr. môj obvodný lekár, moja psychiatrička, moja očná lekárka atď.
Súhlasím s postojom lekárov, že zdravotníctvo na Slovensku je v katastrofálnom stave. Lenže na bedrách lekárkych odborov, pán Visolajský, či sa Vám to páči, alebo nie, je odborárska spoluzodpovednosť. Koľko riaditeľov štátnych nemocníc bolo a je lekárov a nie krízových manažérov alebo schopných ekonómov? Koľko riaditeľov, lekárov bolo vo vládnych stranách? Prečo ste neprotestovali proti nim, ako riadia nemocnice a ako vo vládnych stranách presadzujú vaše odborárske požiadavky? Kde ste boli desať rokov, páni odborári? Nežiadali ste odvolať jediného riaditeľa, až naposledy riaditeľa vo Vyšných Hágoch, čo sa vám podarilo. Čo ale dovtedy? Ešte aj štrajkujúci letiska presadili v Poprade odvolanie riaditeľa a zlatoústi a bohorovní lekári z lekárskych odborov, vysoko inteligentní ľudia vyčkávali. Na čo ste desať rokov čakali? Na zmilovanie Božie? Lekári majú liečiť a nie niečo organizovať, viesť, okrem svojich pracovných tímov. Nikdy som nezaznamenal, že by sa vysoko vzdelaní, zlatoústi a bohorovní lekári postavili na odpor pri šafárení a rozkrádaní majetku v nemocniciach. Kto bol šéfom nemocnice v Nitre, kde 500 tisícové CT kupovali za 1,5 milióna? Komu mal ísť ten milión? Len mi nehovorte, že to v Nitrianskej nemocnici nikto z odborárov nevedel. Dúfam, že až taký posranci nie ste... A to je len špička ľadovca, ako sa rozkrádali peniaze určené pre zdravotníctvo. Iste poznáte, lekári, čo po sebe zanechal bývalý predseda NR SR Paša, či nie? Už aj vrabce na strechách Európskej únie si čvirikaním odovzdávajú, že dediči zdedili majetok v hodnote viac ako 2,3 miliardy eur. Ako sa mohol garant zdravotníctva dostať k takému majetku? No z jeho platu predsedu NR SR to iste nebolo. Nevidel som žiadu reakciu lekárskych odborárov, ktorí neustále plačú nad svojimi nízkymi platmi a teraz vytiahli do boja za "svoje spravodlivé požiadavky", či ako, pán Visolajský a vaši ochrancovia, ktorí mi pripomínajú vašu osobnú ochranku, ľudovo povedané "gorily"...
Tu je totiž ten problém. Plat lekára štátnej nemocnice a príjem toho istého lekára štátnej nemocnice. Čo tak, keby sme sa pozreli do daňových priznaní, páni lekári zlatoústy a bohorovní? Čo keby sme sa pozreli na vaše majetkové hnuteľné a nehnuteľné pomery, páni lekári zlatoústy a bohorovní? Čo keby sme sa pozreli na vaše bočné úväzky, ktoré robíte za trhové ceny? Potom s nečudujem, že sa vám máli plat štátneho lekára a cítite sa prepracovaní. Ale za to my, pacienti nemôžeme, že ste mnohí chamtiví a súťažíte medzi sebou, kto má väčší majetok, aby sa pred kolegami vyvyšoval. Pozreli ste sa pán Visolajský a vaši odborári, koľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí nemá ani polovičný plat, akí mate dnes vy? A šúchali lavice vysokých škôl rovnako dlho ako vy. Osobne nie som proti zvýšenie vašich platov, ale ani platov vysokoškolákov v technických odboroch. Pozrite sa na Európsky parlament, kam sa dostal bez inžinierov z rôznych technických odborov. Humanoidi, fiškáli, doktori došli vo svojej eufórii až do dnešného stavu EÚ. Ich nezmysli otriasli aj takou ekonomikov, ako je tá nemecká. V EÚ muselo prísť k energetickej kríze, až si to politici uvedomili, ale na Slovensku opäť nič. Nielen, že nám vládnu "humanoidi a fiškáli", zneužili situáciu aj lekárke odbory
Prečo vás nazývam zlatoústymi a bohorovnými? Lebo sa tak množstvo z vás správa, podľa vlastných skúseností so štátnymi lekármi zo štátnych nemocníc. Lebo ste arogantní, povýšeneckí a hlavne vedomí si toho, že za vami príde každý, kto je chorí a vy " r o z h o d u j e t e " ako Boh, či kráľ či a ako budete pacienta liečiť. To veľký počet z vás psychicky nezvládlo a začali ste sa povyšovať nad každého, kto nie je z vášho fachu. Lenže nie ste sami. Čo ak poľnohospodári a obchodníci spravia to isté ako vy a povedia si, že lekárom nebudeme predávať potraviny. Nech skapú od hladu, keď my máme skapať na choroby, lebo im sa ich príjmy/!!!/ mália! Aj my, farmári máme nízke nielen platy ale aj príjmy a preto tiež štrajkujeme, ale sa nevyhrážame, že národ nebude mať čo žrať, že prestaneme farmárčiť a odídeme do zahraničia. To len tak na okraj, lekári zlatoústy a bohorovní.
A teraz to, prečo píšem tak, ako píšem. V roku 2017 som bol u urológa v rámci preventívnej prehliadky. Zistil zväčšenú prostatu a vykonal biopsie. Povedal mi, aby som zavolal, keď budú výsledky. Samozrejme som sa na to ako skoro každý mužský, vysr.l. Ale podobne sa na to vybodol aj lekár. Dostal v roku 2017 výsledky, ktoré hovorili v %, aké sú výsledky na rakovinu. Jednoducho hodil výsledky do môjho šanónu, alebo, čo možno je ešte horšie, o výsledku ani nevedel. Poštu vyberá jeho sestrička a tá "možno" ho ani neoboznámila s výsledkami a založila ich rovno do mojej karty a nechala to tak. Však mali pripravenú výhovorku, že pacient nezavolal a nepýtal sa, ako vyšla biopsia prostaty. Nieviem, prečo, z akého dôvodu si lekár stanovil, že pacient sa má pýtať, ako dopadli výsledky? Ešte k tomu pri takej chorobe, ako je rakovina čohokoľvek. Urológ sa jednoducho rozhodol, že výsledky vyšetrení budú chodiť k nemu, ale každý pacient sa musí dovolávať, či už vyšetrenie prišlo a aké sú výsledky. Nie aby to bolo práve naopak. Výsledky na adresu pacienta a ten sa ozve svojmu urológovi. Takže keď som tento rok znova išiel na preventívku, zobral si môj spis a videl som, ako sa na mňa pozeral. Ako na prízrak, že ešte po piatich rokoch, v roku 2022 žijem. Takže diagnózu z roku 2017 som sa dozvedel 1.Júla 2022. a možno aj on. Samozrejme, na vine som bol ja, že som nezavolal. ON nemusí informovať pacienta, keď mu zistí smrteľnú chorobu, akou rakovina prostaty je.
Potom nasledovala tortúra vyšetrení. MRI vyšetrenie - po dvoch mesiacoch som sa dostal na rad a k výsledkom. Výsledky si opäť žiadal poslať lekár na svoju ambulanciu. Znova sa zopakoval rovnaký postup ako v roku 2017. Lekárovi som po 8. pracovných dňoch zavolal, zdvihla sestra a na môj dotaz, či prišli výsledky vyšetrenia a kedy ma lekár zoberie a určí ďalší postup som sa prekvapene dozvedel, že som na dnes objednaný. Tak ja, pacient som bol objednaný u urológa, všetci o tom vedeli, lekár aj sestra, len ten najdôležitejší, teda ja, pacient o tom nič nevedel. Urológ bol prekvapený výsledkom z MRI, že pri mne stáli všetci svätí alebo mám dobrého anjela strážneho, že sa rakovina nerozšírila na celú prostatu, len na jej jednej polovici. Konštatoval, že sú dva spôsoby liečby a to operácia alebo ožarovanie a pýtal sa ma, čomu dám JA! prednosť. Žiadne argumenty pre alebo proti pre jednotlivé liečby. Ale nezabudol v sprievodnom liste napísať, že pacient bol poučený. Totálna lož, bol som poučený jedine či operácia alebo ožarovanie. Poslal ma do Národného onkologického ústavu v Bratislave 12.septembra 2022. Tam som sa znova dostal hneď na začiatok do konfliktu z lekárom. Prvé, čo sa ma opýtal bolo, aké lieky beriem a ja som povedal, že neviem. To ho rozzúrilo, že neviem, aké lieky beriem. Na prostatu mi lekár predpísal liek, aby som často nechodil na záchod. V piatok! V pondelok som bol na NOÚ! To si myslí lekár, že ja sa budem učiť naspamäť názov lieku? To čo je za postoj lekára k pacientovi? Ešte ho vytočilo, že neviem na aký liek som alergický. Neviem, či vstal v ten deň hore riťou, ale jednoducho som si nespomenul a ani som nečakal túto otázku, lebo som bol len na prvotnom vyšetrení, aby stanovili, ako pokračovať v liečbe. Na ktorého boha je e-zdravie, kde sa všetko zaznamenáva a tam si každý lekár môže nájsť, aké lieky užívam? Načo obvodný lekár píše správu o pacientovom stave, aby každý lekár v krátkosti vedel všetko o mojom zdravotnom stave? Ani ho žiadna správa od obvodného lekára nezaujímala, tak ako mohol rozhodovať, aký spôsob liečby je lepší. Tiež sa ma pýtal, prečo som si vybral ožarovanie. Lebo som si vybral, keďže mi nikto nepovedal o plusoch a mínusoch jednotlivých liečebných postupoch. Asi som mal v povedomí, že lekári na chirurgiách dali výpovede a nechcel som sa dať rezať a otvárať brušnú dutinu... Lekár v správe môjmu urológovi odporučil lieky a odporučil ešte vykonať akýsi skríning kostry, či sa rakovina nerozšírila po tele. Môj obvodný urológ pozmenil liečenie tak, že najprv pôjdem na scríning aby "vraj neboli výsledky skríningu skreslené liečbou" a až potom začne s injekciou a liekmi. Čiže ďalšie dva mesiace som sa neliečil... Keď som konečne 26. októbra 2022. absolvoval vyšetrenie, šiel som 28.10. k môjmu urológovi, že môže začať s liečbou, lebo zo všetkých rozhovorov som vydedukoval, že liečba bude vždy rovnaká, akékoľvek budú výsledky. Lenže jeho sestra ma ani k nemu nepustila, lebo nemala výsledky a lekár musí mať výsledky. Darmo som jej vysvetloval, že teraz už nie je na čo čakakť a možno začať s liečbou, húdla si svoje. Bol som zaskočený, kto tu je vlastne lekár, ale mám podozrenie, že to takto majú zariadenie. Týždeň som čakal, než sa mi lekár ozval, že mám prísť, že už má výsledky. Keď som si pozrel dátum na vyšetrení, bolo hotové 27.10. a pravdepodobne odoslané 28.10.2022/piatok/.
Takže moja tŕnistá cesta vyšetreniami začala v roku 2017, pokračovala 1.7.2022, potom MRI 24.8.2022, pokračovalo skríningom 26.10.2022 v BION-TECH, a konečne začatím liečby 7.11.2022. Že vraj rakovina je smrteľná, keď sa včas nezačne liečiť. Ako čítate, ja zatiaľ žijem aj po piatich a pol rokoch ale nie preto, že som bol skoro liečený, ale preto, že som nebol liečený. Súhlasím len s jediným, čo vyprodukovali lekári: Mám dobrého anjela strážneho...
Určite nie som sám na Slovensku, kto musel prekonávať takéto prekážky. Len na jednotlivé vyšetrenia sa čaká dva mesiace, ak nemáte žiadneho známeho alebo rodinu. Bol som v bláhovej nevedomosti, že naše zdravotníctvo funguje ako za mojich mladých čias, v socializme. Zistia rakovinu v akom je stupni a potom vás zavolajú do veľkej nemocnice alebo na NOÚ a tam vám spravia všetky vyšetrenia behom maximálne týždňa, nastavia liečbu a ponechajú si pacienta alebo pošlú do nižšej nemocnice alebo domov, podľa stupňa rozšírenia choroby. Štyri mesiace, než začali s liečbou a to budem brať 90 dní len tabletky na hormonálnu liečbu/plus jedna injekcia po siedmych dňoch brania tabliet/. Čiže celkovo 7 mesiacov, než sa začne s ožarovaním. Teraz uvažujem, že som mal radšej podstúpiť operáciu, možno by ma operovali dovtedy, než lekári odídu z nemocníc. Za sedem mesiaciacov pacienti na rakovinu zomierajú, ako napríklad moja sestra. Mne dal Boh 5 rokov života bez strachu, že mám rakovinu a strachu, či sa mi nevráti...
Lenže toto nie je jediný nepríjemný zážitok so slovenskými lekármi. Od pätnástich rokov mám bolesti krížov, chrbtice a niekoľko zápalov v bedrových kĺboch obidvoch nôh. Vyliečil som sa, teda čiatočne, až sám pred niekoľkými rokmi, kedy som mal obrovské bolesti ľavého bedrového kĺbu a chrbtice, až som skončil v Ružinovskej nemocnici na desať dní. Bolesti chrbtice mi prešli vďaka cvičeniu a bahenným kúram, ale kĺb ma bolel pri odchode tak, ako keď som prišiel. Keď som sa vrátil k mojej ortopedičke v Slovnaft poliklinike, spomenul som si na jeden článok, ktorý som nedávno čítal a stálo v ňom, že viac ako 80 % problémov s chrbticou sa dá odstrániť dvadsaťminútovým ležaním na lavičke dolu hlavou, keď je lavička pod 45 stupňami. Moja lekárka povedala, že majú také zariadenie, ktoré naťahuje chrbticu. Predpísala mi dvanásť naťahovaní, ktoré mi pomáhali, ale bolesť sa vracala. Až na jedenásty krát mi niečo prasklo v chrbtici, niečo sa uvoľnilo a ja som spokojne odkráčal domov. Boleť sa nevrátila. Obvodná ortopedička mi pomohla, kde nemocnica nespravila ani prd. Odvtedy, ak mám nejaký problém s chrbticou, idem do parku, kde sa zavesím rukami za konár a nechám váhu celého tela, aby pôsobila na chrbticu. Po takých piatich dňoch mi bolesti vždy ustúpia. Druhým faktorom je, že manuálne nepracujem a nezaťažujem chrbticu, čo mi celých 40 rokov lekári nechceli uznať a dokonca jedna ortopedička mi povedala, že simulujem. Prial by som jej, aby zažila všetku tú bolesť, ktorú som musel desaťročia znášať, lebo nevedeli prísť na príčinu mojich bolestí...
Bol by som rád, keby tento môj príbeh rozprúdil celonárodnú debatu o zdravotníctve ale aj o prístupe lekárov k pacientom. Lebo sa mi stalo, že ako šesťdesiatštyriročný som pri zápale močových ciest stál ako debil pred asi štyridsaťročným plnoštíhlym doktorom, ktorý si hovel v kresle a spisoval správu. Ako dement mi ani neponúkol, aby som si sadol. Aj toto je jeden zo spôsobov, ako si znepriateliť postoj pacienta. Alebo keď pozerá cez vás akoby ste tam ani neboli a čo vôbec lekára otravuješ vo svojom veku, keď si už na dôchodku... Preto si želám radšej zomrieť skorej, než sa dožiť v starobe opatrovania v nemocnici. Podľa mňa je taký život a také zachádzanie, aké som videl v nemocnici, nehodné homo sapiens sapiens. Tam som pochopil, ako ďaleko sú niektoré národy, ich kultúra, ich myslenie a názor na ľudský pobyt na zemi a ako dôstojne môže byť ukončený život bez dlhodobého trápenia a množstva bolesti. Sme stovky rokov za nimi a môžem povedať, že sa k nim ani v najbližšej dobe nepriblížime, lebo si volíme politikov typu Kuffa či Záborská, ktorých myslenenie je zakonzervovaná v sedemnástom storočí a najradšej by rozhodovali o každom občanovi ako inkvizícia v tej dobe. Všetci majú na Slovensko plnú hubu "miluj blížneho svojho, ako seba samého" a pritom by sused utopil suseda v lyžičke vody. Sme netolerantný národ, netolerantný ku každému, kto nie je rodina, priateľ, alebo človek od ktorého môžeš čakať protislužbu. Tak, ako hovorili naši predkovia: "Enem já a moje dzeci!" Nič sa na tom nezmenilo ani v dnešných časoch, ba povedal by som, že je to horšie, lebo chudobná Slovač objavila boha Mamona, boha peňazí a hmotných statkov...
