Úloha za úlohou, striedanie priorít, časový stres, padanie na hubu po príchode z práce, vyhliadka pekného vlastného bývania v nedohľadne. Viem, že som v aktívnom produktívnom veku a musím to znášať, ale takto ostarnem v priebehu 5 rokov o 10 rokov. Dostávam rady, aby som si to tak nebral. Z času na čas sa vyberiem s priateľmi na pivo. Tento pivný relax s priateľmi mi pomôže nabrať sily do života. Čím viac stresu, tým častejšie stretnutie pri pive. V poslednom čase sa stretnutia nakopili. Nie je ich až tak veľa, ale takýmto pravidelným pitím sa zo mňa môže stať človek, ktorý relaxuje len pri svojom obľúbenom moku.
Aby sa zo mňa nestala úplná troska, môže za to hlavne moja milujúca partnerka. Určite svoj stres prenášam na ňu. Keďže patrí do skupiny ľudí, ktorí vidia svet sivo čierno(ja vravím ze je pesimista, ona realista), tak jej môj stres na optimizme nepridá. Často ju presviedčam, že svet nie je taký temný. Ale pomaly začína aj mňa zachvacovať táto skepsa a pesimizmus. Nevládzem sa usmievať na svet a vidieť svetlé zajtrajšky.
Od starších počúvam, že peniaze nie sú všetko. Áno, ale všetko ostatné si môžem za ne zadovážiť(aj zdravie). V súčasnosti je všetko len o peniazoch. Za tie peniaze si chcem primerané bývanie(ktoré je drahé), kde môžem založiť rodinu. Dopracovať sa, v tejto krízou presiaknutej dobe, k peniazom je možné niekoľkými spôsobmi. Výhra v lotérii je nepravdepodobná, preto je lotériová spoločnosť zisková. Kradnúť v malom sa neoplatí vzhľadom na dôsledky a ku kradnutiu vo veľkom je zase výhrada tých čo majú peňazí dosť(a je im málo). Pre väčšinu ľudí je tu posledná možnosť, práca(niektorí nepracujú a majú príjem, ale o tých je to o inom). Niekto múdri raz povedal: "Práca je posledný zúfalý spôsob ako sa dostať k peniazom!" Ja sa cítim ako zúfalec.
Môžem pokojne spať?