Nakoľko budem mat za par týždňom 70 a z tej penzie sa moc vyskakovať nedá – ze ? :-) a na druhej strane – aj keď môj dobrí kamarát Dr. moc to vínko nedoporučuje... No takéto pozvanie sa nezamieta !
Pred niekoľkí mesiacmi som si sadol a zrekonštruoval moje Vagabondske potulky po svete a tak plus – mínus nejakých 10 - 20 tisíc km. som ako privátna osoba a nenapraviteľný Vagabond precestoval
ca. 840 00 km. Prosím, neberte to ako samochválu !
Cesta na mesiac 384 400 km.
Teda – tam a späť – a ešte trosku...
Som presvedčený, ze profesionálny – cestovatelia – piloti - rušňovodiči – diaľkový šoféri... precestovali o veľa viac.
Do Viedne ca. 2 hodiny. Potiaľ všetko v poriadku.
Vždy - pokiaľ sa da – nastupujem a vystupujem z lietadla medzi poslednými - najradsej - posledny. Tak tomu bolo aj tento krát.
Ešte som bol len ca. 10 m. v tom tunelíku z lietadla a BANG. Odpadol som... prvý krát v živote...
Keď som po kratšej dobe - pomali otváral oko za okom :-) co sa mi nezjavilo ? vidím 3 krásne tvare. Hovorím si - Josko – asi si už v nebi a možno si medzi časom konvertoval na Islam a tieto krásne dievčatká sú tie poctivki co tu na teba čakajú :-)))
Neboli to tie poctivki v nebíčku, ale krásne boli :-) Aj v uniformách - Letušky :-)
Tak som si znovu povedal - Josko – ved aj tu na zemi je celkom fassa :-)))
Je síce pravda, ze keď v lietadle prišla na mňa rada si objednať jeden povinný Gin a Tonic, bolo pol cesty za nama. Tak som si hned – pre istotu objednal dva. To lietanie - aspoň pre mna – nie je mäd lízať ...
Čakala ma hodinová cesta autobusom do Bratislavy. Pripisoval som to odpadnutie ku zmene liekov ktoré denne beriem na srdce a zloženie krvi...
V Bratislave – po telefonickej dohode – ma cakala manželka Pána Profesora – Profesor bol na dennej ca. 50 km bacilovej túre co aj s manželkou pravidelne podnikajú a tiez 70 - tka v pase...
Na vlakovej stanici kde sme sa presťahovali z Nív - som mal do odchodu vlaku do Žiliny ca.2 hodinki, tak som si dal ešte jednu Borovicku – pre istotu - Dáma kávičku a super debata...
No a teraz to vlastne naberie SVUNG :-)
Rýchlik bol dosť plný, ale nie až tak - abi sa nedalo nájsť pohodlne sedenie. V otvorenom vozni som si sadol - sam do sedadla pre 4 osobi, hodil nad hlavu kufor a ručné zavazadlo - menší kufrík. Netrvalo dlho – prisadli si traja elegantne oblečený pani.
Pani - najmladší ca. 30 rokov a najstarší ca. 50 - Rómovia.
Ako sa neskor ukazalo – bol to začiatok katastrofy !
Ešte som nevedel, ze tyto pani boli vlastne v - prací. Síce možno si niekto povie – Rom a v práci ? Hm ? Áno - okrádať cestujúcich bolo a s veľkou pravdepodobnosťou stále je – ich dlhoročné zamestnanie. Ale – pozor - klobúk dole, boli to Profesionáli. Na kufri bola ešte nálepka z lietadla a to im bolo jasne... Tento krát som ja na rade. Ale ozaj povedať pravdu – v tej chvíli som to tak nebral...
Ich konverzácia a správanie nemalo chibu. Keď ftáčka chitaju – pekne mu spievajú. No jedna vec je ista – mali cestovateľské znalosti aké som pravdu povediac od nich neočakával...
Za Trnavou ma chitil smäd a jedálny vozeň nebol ďaleko, tak som oznámil, ze idem na pivo. Vraj – presne na to misleli – ahaaa :-))) Nevyjadril som sa a nakoniec sme sedeli štyria v jedálnom...
Oni si objednali pivo – ja tiež a jednu Borovicku – pre istotu :-) To vlastne bol štvrtý drink od rana od ca. 09:00 a teraz bolo ca. 16:00. a ca. 2500 km. neskor a debata pokračovala... Za Trenčínom som objednal jednu rundu - 4 - piva... z vonku to dobre vyzeralo :-)
Za Bytcou – tam to nestoji – som chcel isť skontrolovať batožinu a v tom hodili Rómski obcania-bombu.
Vraj ich štvrtý kamarad – o ktorom som nemal ani sajnu – presťahuje moje kufre - bližšie.
V tom momente mi bolo všetko jasne ako facka – explodoval som ako A – bomba nad Hirošimou. Vybehol som smerom ku mojej batožine, ale v tom šoku a strachu som bol totalne – mimo. Hlavou mi preblesklo - všetki darčeki na svadbu atď, atď - v prdeli. Uuuuuuzasny a neopísateľný pocit !!!
Ocitol som sa na plošine vozňa pri WC. V tej zúfalej situácii som najskôr s päsťami začal mlátiť do takých malých sklenených tabliciek za ktorými bolo niekoľko gombikov – no sklo len tak - pavučinovo popraskalo ( neskoršie som sa dozvedel, ze to je pancierové sklo ) rozmlátil a porezal som si obidve ruki – zbadal som také to male kladivko s ktorím som tie tabličky rozmlátil - postlacal som vsetki tie gombiki – a zatiahol som ručnú brzdu... V tom šoku som si ani neuvedomil ako hodne som si porezal ruki. To sa vsetko odohralo uzasne richle v sekundach...
Vlak zastavil niekolko sto metrov od Žilinskej stanice - polícia bola rýchla a tiež zašívanie obidvoch rúk som dosť rýchlo absolvoval.
Keď tak nad tým rozmieľam, ze keby sa ta Agatha Christie namáhala ako kolvek – na to rozuzlenie by sa musela prísť somnou poradiť :-)))
Ale stihol som - síce s obidvoma pozašívanymi rukami v obväzoch – jednu z najkratších svadieb ....
A hlavnú záhadu a rozuzlenie prípadu - zavazadlo - darceki - policia nemocnica a ako na to reagovalo Slovenske media - to opisem nabudúce.
S uctou
Jozo Skolek
