Dve až tri % z celosvetovej populácie ovláda, a je to jedno ako to pomenujeme, ekonomicky, majetkovo, hospodársky, politicky alebo všetko dokopy, zbytok, to jest 97% ľudstva.
Viac ako 1 miliarda obyvateľov hladuje, skoro dve miliardy nemá prístup k pitnej vode, asi 20% celosvetovej populácie žije na hranici absolútnej chudoby / 1,25 dolára na 1 deň / a ďalšie stovky miliónov z 2 dolárov na deň, ale v rebríčku boháčov planéty pribúdajú ročne desiatky miliard dolárov, akoby nemali dosť a mali iné žalúdky, akoby aj na nich neplatilo to naše známe :" Dostane tak, ako každý druhý : 1,5 m3 hliny alebo malú urnu . "
A tak popri svetových superveľmociach existuje impérium peňazí, finančných magnátov, ktoré si ide svojou cestou, cestou čo najviac získať do svojho majetkového portfólia v podobe ďalšieho zlata, diamantov ,nehnuteľnosti, dolárov, i za cenu najvyššiu t. j. ľudské zbedačovanie, ožobračovanie, utrpenie a demokracia im to jednoducho umožňuje, demokracia im za to tlieska, demokracia im nahráva, pretože súkromný majetok je zlaté teľa, je na vrchole rebríčka demokratickej spoločnosti, je ústavami a medzinárodnými zmluvami štátov chránený, čo je správne dovtedy, kým nie je daná zákonná možnosť vysoké zisky, vysoké príjmy pred zlegalizovaním aj patrične zdaniť a zásadne tou najvyššou sadzbou a tak preniesť do štátnych rozpočtov tých štátov, kde sa zisk vytvoril nech bol z akejkoľvek činnosti, teda až na peniaze mafii . Ale koľkí začínali bohatnúť práve z mafiánskych praktik a dnes sú na vrchole najbohatších tohto sveta ?
Nie, nebrojím za vyššie dane ľudom s malými a strednými príjmami, nebrojím za vyššie odvody malých a stredných podnikateľov a firiem, ale brojím za zmenu odvodov nadnárodných spoločnosti, korporácii, za vyššie zdaňovanie najmajetnejších tohto sveta, čím by mohlo postupne dôjsť k znižovaniu odvodového zaťaženia práve tých malých podnikov, živnostníkov, občana najmä s nie vysokými príjmami .
Chlieb a hry, toto staré známe, ako zaslepiť oči ľudu funguje storočia a pravdepodobne bude fungovať dovtedy, kým ľudstvo nepostihne taká kríza, ako sme svedkami aj v tomto období alebo svedkami problémov v Grécku, Írsku, Lotyšsku, ale aj Islande a určite aj Portugalsku, Španielsku, kde chlieb aj hry sú v koncoch a vtedy sa dostavuje nespokojný dav v generálnych štrajkoch, v rozbíjaní výkladov obchodných domov, vypaľovaniu bankových domov, v protestoch za zachovanie ako chleba, tak aj hier, ale taktiež za odvolanie vlády, nastáva chaos, nič nefunguje, až na políciu a armádu, ako možná záloha nápravy a prinavrátenia vecí do normálnych koľají, pretože povedzme si : Štrajkom stráca nielen štát na daniach, ale najmä akcionár na svojich ziskoch a možnom poklese ceny akcii .
Úprimne povedané podľa všetkého zglobalizovaný kapitalizmus v takom poňatí, ako ešte momentálne existuje, je v koncoch . Ale je nejaká iná alternatíva ? Podľa všetkého pracuje sa na nej, ale zasa úprimne : Myslíte, že nové podmienky postihnú tých , ktorí sú snobsky bohatí ? Vždy bolo a ostane tak, že ten v ekonomickom rebríčku niekde úplne dole musí všetko, čo poserú tí bohatí, napraviť najmä utiahnutím si vlastného opaska .
