Malichernosti, malichernosti a zasa malichernosti potiahnuté politikárčením, stranickým pozadím záujmovych podnikateľských skupín a všetko opečatené krasotou pred kamerami, mikrofónmi tv spoločnosti byť pekným a za každú cenu sa ukázať, že my sme tí ktorí sa starajú o blahobyt národa .
A občan ? Otvoria jedno, dve, tristo, štyristo športových ihrisk, nechajú sa vyfotiť, zahrajú si futbal, dajú si guláš... netvrdím, že to nie je potrebné, určite je, ale furt je to málo alebo skutek utek, pritom stále máme viac ako štyristo tisíc nezamestnaných a obrovské a neprestajne prehlbujúce sa rozdiely v príjmoch, životnej úrovni, medzi Blavou, juhom a východom Slovenska a nič s tym neurobili ani ľaví, ani praví, ani čo si hovoria, že sú niekde v strede politického spektra asi tak, ako je to aj s otázkou neprispôsobivých Cigáňov v osadách a kolóniach, ktorí denno denne otravujú život normálnemu občanovi, platcovi daní, ktorí v inkriminovaných oblastiach na Spiši, juhu , či Šariši, každý rok stráca na hodnote svojich nehnuteľností najmä zásluhou nečinnosti štátnych orgánov, takže sa tam občan tiež najskôr vyse... a nepôjde voliť, a ak predsa, tak dá z protestu a z jedu hlas Ľudovej strane Naše Slovensko a teda Kotlebovcom, pretože z tých majú Cigáni panický strach .
Mám priateľa, ktorého manželka je dlhodobo chorá, začo ešte od bolševíka dostala invalidný dôchodok, ale čuduj sa svete počas druhej Dzurindovej vlády tej úbohej žene tú žobračenku vo výške nejakých 5000,-Sk vzali. Povedal som si pomôžem : A tak som cestou internetu oslovil niekoľkých poslancov, či z prava, či z ľava . A či tomu veríte , neveríte, ani jeden poslanec, poslankyňa sa ani slovkom neozval . Jednoducho asi sme pre poslancov Národnej rady zaujímavý iba včase volieb, inakšie si pán Občan Slovenskej republiky môžeš tak akurát trhnúť nohou .
Takže jasne aj z tohto krátkeho príbehu vyznieva , že páni poslanci sa starajú najmä o svoje . Veď koľkí z nás z voličov vyhľadali poslanca národnej rady ? Veď keby si sa opýtal niekoho, tak odpoveď by bola : Ani neviem na ktorého by som sa mal obrátiť a už vôbec neviem kde by som ho mal nájsť .
Nuž tak som pochodil, keď odpoveď formou životných skúsenosti bola jasná a zreteľná: Nie, máme vás už plné zuby a je nám l a u t e r j e d n o, či tam budú sedieť praví, ľaví, zelení alebo červení, nie ste hodní toho aby som meral cestu k urne a dal vám svoj hlas.
Takto zatrpknuto premýšľa 45- 50% populácie nad 18 rokov. Niet sa čomu čudovať, veď všetci máte oči, uši a mnohí aj trpkú skúsenosť .
Aj napriek všetkému voliť pôjdem, najmä kvôli tomu, aby som svojím hlasom prispel k zamedzeniu opätovného vládnutia ľudovo národných socialistov, veď vždy sa nájde prečo ísť, proti niekomu byť a hlasovať .
