Obyčajný, osobný zážitok mojich blízkych posledných troch dní na Slovensku v meste pod Zoborom v historickej Nitre. Návšteva z Francúzska : On 72 rokov, Ona 75 rokov, ich deti sa poskladali pri príležitosti 50 výročia sobáša, aby mohli vidieť Slovensko, rodisko Jeho matky, ktorá sa v 1938 roku vysťahovala aj so svojimi kamarátkami z okolia Nitry do Francúzska za prácou.
Vydala sa, mala 8 detí. Najstarší syn vždy túžil vidieť to prekrásne Slovensko. Dnes to vyšlo a poviem vám boli uveličení v akom prekrásnom kúte sveta sa jeho mama narodila. I keď tak býva, že vždy to pekné ostane v srdci natrvalo ale stane sa, že iba obyčajný neľudský prístup môže pokaziť celkový dojem.
Pri potulke za históriou regiónu sa nedá neobísť hrad Nitra, Pribinovo námestie, katedrálu svätého Emerama, biskupský palác, kláštor Františkánov, Corgoňa, múzea. Ako už býva straší ľudia sa dokážu preceniť. A tak bo aj s Ňou, v novembri jeje menili kolenný kĺb, ale o to sa ani nejednalo. Jednoducho na ŇU prišo v polovičke cesty nutkanie na malú potrebu.
Záchody v tejto časti Nitry nenájdete, jedine ak zídete až na Župné námestie, ale to bolo pri pomalej chôdzi starej pani nemožné stihnúť. Manželka sa oddelila od našej skupinky, že poprosí v niektorej z inštitúcii, ktorých je v tejto prekrásnej časti mesta habadej.
Už samotný nadpis článku a moje prvé vety jasne naznačujú, ako to skončilo. A ak poviem, že ani v Seminári rímskokatolíckych kňazov nepochodila, i keď tých pokusov bolo zo niekoľko, nakoniec Ona to doslovne chlapsky zadržala, i keď už s mokrými nohami a vyslobodenie bolo ukončené až mestským Wc na spomínanom námestí .
Ale hanba bola tak obrovská, že keď nám to manželka všetko rozprávala, horeli mi uši, syn iba sklopil hlavu a dcéra vyslovila vetu : Pre svoju malosť a zaslepenú ľudskú ochotu v pomoci tak základných potrieb si nedovidíme na špičku nosa .
A pravdu poviem aj teraz keď tieto riadky píšem, je mi na nič. Jednoducho hanba nad hanbu. Nemal som odvahu ospravedlňovať sa, nebol som tam, ale manželka mi večer povedala : Ja som sa ospravedlnila .
Kto chodí po svete, ale myslené kultúrnom svete, akým dajme tomu Francúzsko určite je a nielen ono, doporučil by som tým ochotným Slovákom a Slovenskám aby chodili s otvoreným očami a najmä sa učili byť človečenskými . Človek je tu na tejto planéte najmä nie kvôli sebe, ale predovštkým kvôli tým druhým.
Jednoducho povedané minimálne v ten deň sme natrafili na ľudí sebcov aj napriek tomu, že dajme tomu v jednom prípade to bola cirkevná inštitúcia - Kňazský seminár svätého Gorazda. Ako veriaci katolík sa hanbím minimálee aj za človeka, ktorý prosbu o tak základnú ľudskú potrebu zamietol aj napriek tomu, že videl staršieho človeka.
