Podnikám dlhé roky, ale takýto zlý rok ma ešte nepostretol. Pričom mnohí sme zažili dobu rozdelenia republiky, roky Mečiarizmu, kedy dostať úver v banke bolo bez hlbšieho siahnutia do bugelára zhola nemožné. No nejako sme len prežili.Dnes je doba horšia v tom, že predminuloročnou a minuloročnou stratou zákaziek, poklesom cien výrobkov, sme sa dostali do mínusových hospodárskych čísel, a dnes aj napriek záujmu o naše kvalitné produkty nemáme z čoho spustiť výrobu, pretože bankové domy v striktnom dodržiavaní opatrení Bazilej II. vás zaradili do skupiny firiem s nízkym ratingom, čim sa stávate iba akýmsi čakateľom na bankový úver po daňovom priznaní, aj napriek tomu, že v banke máte všetky podlžnosti uhradené alebo ich pravidelne a načas splácate. A tak bez úveru, bez vyššieho finančného vkladu do výroby, na prevádzku, nemáte ju možnosť spustiť naplno, strácate zákazky, klientov, neprijímate nových zamestnancov. Pritom veľmi dobre sa pamätám na vystúpenie premiéra, kde hovorí, že úvery, tak prepotrebné skoro v každej výrobe, nebudú obmedzované, budu prístupne.... ale nepovedal pre koho a kedy. Jeho vystúpenia a chvála opatrení v boji s krízou sú najskôr na smiech, ale v prípade mnohých živnostníkov, malých, stredných, slovenských firiem , smiech cez slzy .Je už akousi tradíciou, nepriazeň slovenskej vrcholovej, vládnej politiky, voči občanovi SR, podnikateľovi,živnostníkovi, keď cudzinec-podnikateľ, akcionár, je u nás prijatý s otvorenou náručou, čo je správne, veď nenadarmo sa hovorí: "Hosť do domu, Boh do domu ! ".. dostane daňové prázdniny, zadarmo pozemky a infraštruktúru, iné štátom, obcami, dané úľavy, samozrejme,že z našich daní,na náš úkor, z daní mojej, tvojej, našej firmy, občanov.. a pritom ešte vládnym politikom mnohí tlieskajú.A tak Slovák živnostník,majitelia malých, stredných firiem iba so závisťou hľadia na príšelcov, ktorí dostanú všetko a nám akurát na porazenie zvýšia odvody do štátnej kasy,poisťovniam, a obce dane z nehnuteľnosti. Stredná vrstva obyvateľstva, ktorá tradične bola akýmsi motorom každej, čo len trocha vyspelej ekonomiky, fakticky neexistuje. A tak ľudia pracujúci v zdravotníctve, školstve,kultúre, malí aj strední živnostníci a podnikatelia, remeselníci sa odlišujú finančným príjmom od ostatných iba tým, že sú niekde tesne za hranicou chudoby .V roku 2009 bolo vyhlásených o 175% viac bankrotov, ako v roku predchádzajúcom, pričom I.Q tohto roku pravdepodobne predstihne všetky štatistiky aj z toho dôvodu, že mnohým firmám nebudú poskytnuté úvery na prevádzku, aj keď v podstate ich podnikateľský zámer je reálny, majú zabezpečený odbyt aj ceny, no napriek tomu ich krach neminie. Tuto by mohol zasiahnuť štát, keď aj 100% ručením za úvery, vždy sa to oplatí, ako ďalšie stovky, tisíce ľudí na štátnej podpore.Ale štát v 3,5 ročnom prevedení " ala SLOVAKIA " súdruhom Ficom a jeho strany je v podobe akéhosi snehuliaka, viď. foto s červenou čiapkou , ktorý je navonok celkom fajn, ale je to iba studený snehuliak naučený papagájovať rôznymi sľubmi, asi tak ako všetci, čo len trocha načervenalí. No pravdu povediac od štátu sa najskôr nedočkáme pomoci, možno až na tých, ktorí sú v priazni vládnych strán a aj v tomto novom roku dostanú štátne zákazky, ale už sme si my Slováč na toto zvykli, že kto je pri hrante najprv nechá nakŕmiť si svoje hoviadka ... a ostatným, ak niečo zvyši, alebo nasľubujeme,za to nič nedáme, zajtra bude aj pre vás, síce už nie hrant, ale iba hrantík plný.Záverom, pretože je to môj prvý tohtoročný príspevok, by som chcel popriať všetkým priaznivcom,čitateľom, vedeniu a redaktorom SMEblog iba ten a vo všetkom najlepší, najkrajší, najvydarenejší rok, pri pevnom zdraví,šťastí,s kopcom lásky a životnej pohody, a vždy s plným bugelárom minim.100 eur bankoviek alebo zlatou visa kartou, to želá od srdca váš Jozef.
