Áno aj také veci sa stávajú, že si jednoducho sami zavaríme problémy nad problémy, ale väčšinou býva tak, že si zlíznete za tých druhých alebo tí ostatní sa na vás vybijú jedná radosť.
No, život je už taký a ľudská škodoradosť a veľakrát aj dôležitosť nad dôležitosť opečatená aj puncom, ktorý si obyčajne mnohí dávajú sami, aby vyzerali aj pred kolegami dôležitejšie.
Poviete si čo tu ten omieľa ? Píšem o mojom koníčku o blogovaní a konkrétne o tejto domovskej stanici blogera SMEblog, kde sa mi akosi nedarí, čo má síce až tak neštve, ako že, mi nezverejnia môj článok z titulu vymyslených porušení kódexu blogera.
Bohužiaľ malosť nad malosť pochytila dotyčného človeka, ktorý mi stopol moje články z titulu jeho obmedzenosti, ktorá si hovorí jedine ja, a ja, furt iba ja, ty nemáš pravdu aj keď sa roztrháš. Ja rozhodnem, a keď rozhodnem, čo i nemám pravdu, tak je rozhodnuté ... a punktum.
Veľmô mi to pripomína časy, ktorým sa hovorilo " SOCIALIZMUS, " kde ak papaláši rozhodli, platilo to, aj keď mala byť podľa nich tráva červená .
Takže ty škriatok, čo sa tam niekde v redakcii schovávaš za svoju škodoradosť predstav sa , vylez z anonymity, minimálne toľko ako ja na tomto blogu , kde mám uverejnené celé svoje meno, foto, e mail a ak bude potrebné aj adresu zverejním,čo ty aj tu adresu máš k dispozícii, ja mám blogerske svedomie čisté.
Zatiaľ čo o tebe pochybujem. Ver mi priateľu, pokaziť niekomu hudbu nie je problém. Ale skús niekedy hudbu skomponovať, zohrať orchester a postaviť sa pred publikum, aby to tam nejaký utajený hajzlíček všetko pokazil.
Ja sa necítim byť tým kazisvetom. No najskôr z tvojho prístupu, ani ty sa nim cítiť nebudeš, pretože to by si sa musel nad všetkým zamyslieť a ty najskôr asi sa nemáš čim myslieť priateľu.
