Vedel som, že počas tejto zimy, rsp.v čase najtuhšej časti zimného obdobia má byť obrovské cvičenie celej 4.armády , keď vojská dislokované v pohraničí majú mať kompletný výjazd včítane ťažkej vojenskej techniky a tankov za čiastočnej účasti letectva. Podľa utajovaných informácii cvičenie malo trvať 10 až 14 dní, keď počas poplachu a výjazdu bude každej jednotke upresnená jej činnosť a kde má prvý deň zaujať svoje bojové postavenie.
Ako jeden z dôstojníkov rozviedky v rámci nášho pluku som bol priamo podriadený veliteľovi pluku, ktorý bol v tejto funkcii iba niekoľko mesiacov, bol v hodnosti kapitána a čerstvým absolventom Moskovskej vojenskej univerzity a bol to Slovák, ktorý aj Slovensky rozprával i tak velil.
Veľmi rýchlo som sa umyl,vypláchol dutinu ústnu,dal na seba zimné poľné maskovacie oblečenie,ďalekohľad,pištoľ , plnú poľnú a to všetko do veliteľského OT-64 a šprintoval na veliteľstvo pluku, kde som očakával prvé bojové úlohy.
Na buzerplaci sa medzitým zhromažďoval časť pluk aj s technikou, no tentokrát bez dôstojníkov so stopkami v rukách, ale aj tak to bolo veľmi rýchle, veď nebolo týždňa, aby neboli nacvičované bojové poplachy, či so zbraňou,či bez zbrane.
Skoro ako posledný som dorazil do miestnosti veliaceho pluku,keď to mal byť priateľ,ale ten tušiac možnosti cvičenia sa hodil na ľahkú obuv a už šesť dní bral akože injekcie pri diagnóze silný zapál sedacieho nervu ,čo veliaci rozviedky mal byť v tomto prípade na štábe medzi prvými. Kapitán na mňa pozrel prísnym okom, bol v mojom veku , a začal bojové zadelenie. Ako prvý som dostal základné informácie na najbližšie hodiny vo forme map, zasalutoval som a čakal na priame rozkazy. Tie prišli okamžite vo forme správy veliaceho na tento deň výjazdu a zaujatia bojových postavení pre jednotlivé jednotky. Celková situácia bola taká,že rýchlym leteckým útokom a krátkou raketovo- delostreleckou paľbou bude pripravená cesta pre jednotky rýchleho nasadenia a ťažkej bojovej techniky včítane obrnených peších jednotiek.
Toto všetko podľa ukážok na mape sa malo udiať ďaleko v tyle nepriateľa , čo podľa názvu dedín , miest,hôr a riek to bolo blízke Rakúsko, čo som aj neskôr zistil na mojich mapách,keď skoro celá operácia sa odohrávala za našimi hranicami, i keď zopár dní sme mali trpieť veľký útok z NSR a naše veliteľské postavenie malo byť vo vyľudnených Českých Budejoviciach a konkretne na Čiernej veži.
A scenár cvičenia pokračoval, keď ja a moja jednotka je vysadená do tylu nepriateľa, kde sofistikovanými výpadmi hlavne v noci likvidujeme najmä techniku , navádzame naše rakety malého, stredného doletu, včítane ďalekonosného delostrelectva na nepriateľské postavenia. A všetko je " akože " máme spojenie s veliteľstvom pluku,žijeme hlboko v Šumavských lesoch, zima je v týchto dňoch najkrutejšia,keď snehu je miestami viac ako pol metra a nočné teploty klesajú pod -20°C a v takýchto podmienkach, keď viete , že cvičenie bude trvať asi 10 až 14 dní a podľa toho predpokladáte , že takto môžte byť vonku až sedem dní,tak máte na mysli hlavne ,ako bez poškodenia zdravia svojich vojakov prežiť toto obdobie, i keď v očiach , mimike, ale i celkovom prístupe podriadených vidíte:Toto je tá správna atmosféra,na toto sme boli cvičení,toto ovládame len nám dajte dôveru a my všetko vykonáme, ako ste to nás učili. A výcvik nebol jednoduchý a nie každý ním prešiel.
Nakoniec všetko dopadlo dobre bez omrzlín a hlavne v zdraví, keď som na rozkaz veliteľa pluku doviedol svojich vojakov do vojenských ubykácii už o niekoľko hodín skôr, ako zbytok jednotiek.
Cvičenie bolo hodnotené ako: S vysokou bojovou morálkou od veliteľov až po posledného vojaka s veľmi dobre pripravenou vojenskou technikou včítane zásobovania. Chvála Bohu,že to bolo iba cvičenie, ale pri ostrých poplachoch ,keď je aj výjazd techniky a vydaná z časti ostrá munícia nikdy neviete do čoho sa ide.
No :" Poondiati imperialisti , šťastie zasa stálo na vašej strane," a my sme sa ďalej hrali na vojačikov, zdokonaľovali zabíjanie,sebaobranu, nové metódy výsluchov nepriateľa,posilovanie vlastného ja v prípade padnutia do zajatia včítane posunu nášho prahu bolesti,zdokonaľovali jazyky.
A ak by sa nás vtedy niekto opýtal:Ktorá armáda je na svete najlepšia ? Bez závahania by sme odpovedali:Československá, pretože mnohí z nás mali možnosť vidieť Rusov priamo v akcii a ich ovládanie vojenskej techniky bolo zúfale. ... a v ten rok uplynulo desať rokov od vpádu osloboditeľov ČSSR pred kapitalistami a možného narušenia bratskej jednoty socialistického tábora.
