... čím prispelo k rozpútaniu 2. svetovej vojny. Na Poľskom ťažení sa zúčastnili tri slovenské divízie, ktoré operovali najmä v oblasti, ktoré bolo násilne pričlenené k Poľsku. Slovensko takto získava prinavrátenie slovenských dedín hornej Oravy a Spiša, ktoré anektovali Poliaci v rokoch 1918,1920 a 1938.
22.júna 1941 napadlo Nemecko Sovietsky zväz, už o dva dni nato Slovensko neústavným spôsobom, bez súhlasu Slovenského snemu na popud Vojtecha Tuku vysiela Rýchlu skupinu, asi dva tisíc vojakov a za ňou postupoval armády zbor o sile päťdesiattisíc mužov, neskôr kvôli minimálnej motorizácii je viac ako 30 000 mužov stiahnutých na Slovensko a sú sformované dve divízie - Rýchla a Zaisťovacia. Rýchla divízia spolu v sledoch Nemeckej armády bojovou činnosťou postupovali v smere Kyjev, Rostov na Done, Kaukaz a tiahli k Azovskému moru. V 1943 po ťažkých bojoch nemecké zoskupenie aj s Rýchlou divíziou ustupujú. Ústupové krvavé boje, kde Slováci strácajú gro ťažkej techniky včítane delostrelectva ich Nemci loďami a letectvom prevážajú na polostrov Krym a sú premenovaní ako 1. pešia divízia. Odtiaľ sa na žiadosť Nemcov v 1943 presúvajú na Ukrajinu a obsadzujú oblasť pri Melitipoli, kde práve tuto časť frontu obkľučovali Rusi. Pre 1.pešiu slovenskú divíziu to malo katastrofické dôsledky, 30. októbra 1943 v priebehu niekoľkých hodín zomiera viac ako dvetisíc vojakov a dôstojníkov. Od mája 1944 1.divízia pôsobí v Rumunsku, kde vykonávala technickú účasť na vojne a tak sa po tomto premenovala na 1. technickú divíziu.
Zaisťovacia divízia nebojovala na frontoch, prevádzala strážnu službu, chránila vojenské objekty, železničné uzly a železnice, hlavné cestné ťahy a tepny, na severe Ukrajiny a v Bielorusku. V 1942 sa presunula severnejšie, kde ale ich ohrozuje partizánske hnutie natoľko, že nie sú schopní prevádzať danú činnosť a tak je divízia presunutá do okolia Minska, kde je premenovaná na 2.pešia divízia, ale ani toto nemá konca. Bez ťažkej techniky je premenovaná na Technickú brigádu a odsunutá do Talianska, kde pôsobili až do konca vojny.
V bojoch od roku 1941 do marca roku 1944 bolo zabitých asi dvetisícpäťsto slovenských vojakov. Povinná vojenská služba v tých časoch trvala dva roky, ale niekedy to bolo aj dlhšie. Celkovo východným frontom prešlo 100 000 vojakov a dôstojníkov. Nemeckú armádu na tzv. boji proti bolševizmu vojensky okrem Slovenska posilnili Taliansko, Rumunsko, Maďarsko, Fínsko.
