... určite stál som na tej správnej strane, strane víťazov. Už v predvojenskom maďarskom výcviku som exceloval, čo sa týkalo presnosti v streľbe a podobne aj vo Waffen SS, no v tom čase by ma ani vo sne nenapadlo, že budem zabíjať fašistov. Už s mojim majstrom v elektrárni po správach z Londýna sme na obrovskej mape sledovali ako sa hýbe front, či na východe alebo západe a posúvali papierové čiary pripevnené špendlíkmi, ako sa hýbali vojská smerom na Nemecko a tešili sa, že čochvíľa bude koniec vojny, ale že aj ja budem mať nejakú malinkú zásluhu na celkovom víťazstve to ma ani nenapadlo.
Ištván bol uveličený, že môže riadiť Jeep a ja zasa, dali mi dôveru a postavili ma za ťažký guľomet, ktorý som pred odchodom naládoval guľometným pásom, nabitú M1 som mal samozrejme po ruke.
Konečne sme sa pohli. Mali sme vraj pred sebou dvadsaťpäť kilometrov. Zajatých Nemcov mohlo tak sprevádzať asi dvesto - tristo amerických pešiakov vybratých niekoľko z každého práporu. Istili sme zadný voj zajateckej kolóny. Priateľ ma ponúkol cigaretou, upili sme si z ploskačky Whiskey a pofajčievali. Ištván si pospevoval, sem tam aj pískal, bol celý nadšeny, že dnes nemusí zabíjať, o čom som ja nemohol ani pomyslieť, keď bude niekto na úteku, tak ho musím mojim guľometom skosiť, čo ma veľmi netešilo, strieľať na neozbrojeného človeka, ale čo sa dá robiť vojna je už taká.
Pomaly sme sa šinuli vpred, my sme mohli byť vzdialený od kolóny nejakých päťdesiat metrov, tak aby bol prehľad. Mohli sme prejsť nejakých sedem kilometrov a z našej strany bolo všetko v poriadku. Sem tam bolo počuť streľbu a videli sme aj zastrelených Nemcov, ale môj guľomet zatiaľ mlčal.
Ištván mi opäť podal ploskačku, dal som si poriadneho glga, priateľ mi podal zapálenú cigaretku. " Jozef daj si ešte z tej pálenky, mám ešte štyri fľaše aj na cestu k rote. Počasie nám praje, chvála Bohu, už bolo tých hmiel a dažďa dosť. Však sa pozri ako vyzeráme, špinaví, od blata, čierne tváre od pušného prachu, aspoň, že sme si ruky ako tak umyli. Už aby bol tej vojny koniec. Mám toho všetkého plné zuby. " -- Pozri, keď pôjdeme takto od víťazstva k víťazstvu za pár dní budú musieť Nemci kapitulovať. Rusi ich bijú z východu, my od západu, hovorím niekoľko dní a môžme ísť domov.
