... 1944 vstupuje do Slovenského národného povstania, je zranený, jeho brat padol. Po prevrate v 1948 pracuje na rôznych straníckych pozíciách, študuje Vysokú školu politickú Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a v 1955 - 1958 politické vedy v Moskve. Od 1958 sa stáva tajomníkom v Bratislave a člen Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska. Teda ako vidieť ako komunistický politik a presvedčený komunista postupuje nahor, aj napriek tomu, že špinavosti bolševíckej Štátnej bezpečnosti sa stále diali a ako vrcholový komunista musel o tom vedieť. Mal snahu rehabilitovať Gustáva Husáka, čo sa nakoniec udialo až v r.1963. V 1959 sa Dubček stáva členom Ústredného výboru KSĆ pre priemysel, presadzoval rehabilitáciu prenasledovaných komunistov v rokoch 1950 - 53.
A čo tie státisíce, ktoré prenasledovali komunisti ? Tí popravení, väznení, mučení, vysťahovaní, na nútených prácach, v Pomocných technických práporoch, zbavení ľudských práv, zbavení majetku. Na tých člen ÚV KSĆ Alexander Dubček nemyslel ? Iba na svojich blízkych bolševíkov? Je to asi tak.
V 1963 sa stáva prvým tajomníkom Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska. V januári 1968 navrhuje Oldřich Černík po zbavení Novotného, ako prvého tajomníka ÚV strany, ako kompromis Alexandra Dubčeka, ktorý bol zvolený väčšinou iba jedného hlasu, takže nemal silný mandát. V ÚV KSĆ predstavoval liberálne krídlo s plánom veľkých reforiem ako v strane, tak i v spoločnosti, čim umožnil významný politický, spoločenský proces, ktorý dostal názov pražská jar 1968. Jedná z reforiem prináša slobodu tlače, zrušenie cenzúry, čo bolševíkom v Moskve nevoňalo a obrodný proces, ako aj veľkú popularitu Dubčeka sledovali s nevôľou, čo aj patrične dali na vedomie pri návšteve Sovietskeho zväzu členmi ÚV KSĆ a vlády ČSSR. Zaujímavý je fakt, že vedúca úloha strany v Ústave bola zachovaná. Tej sa nechcel vzdať ani reformátor Dubček.
Už v júni 1968 Ruskí bolševíci pripravujú vojenskú intervenciu do Československa, ako jedno z riešení zachovania celistvosti východného bloku. V júli v Čiernej nad Tisou dochádza k stretnutiu Brežneva a Dubčeka, toto jednanie malo zastaviť reformný proces v republike s čim Dubček nesúhlasil. A tak z 20. na 21. augusta dochádza k intervencii vojsk Varšavskej zmluvy na čele so sovietskym Ruskom na naše územie a postupne v krátkej dobe obsadili všetky významné miesta štátu. Dubček ako aj jeho kolegovia z ÚV sú Rusmi unesení do Moskvy, kde ich donútia podpísať Protokol / Dubček trikrát odpadol /, ktorý znamenal koniec obrodného procesu a taktiež súhlas s okupáciou ČSSR. Dubček zásadne nemal nič podpisovať, ale on trikrát odpadol, zo všetkého sa pokakal, ako aj jeho stranícki súputnici a všetko Rusákom zožrali. Brežnev mal radosť.
A toto bol začiatok konca pražskej jari, ako aj vrcholového komunistu Alexandra Dubčeka. Dubček 23.novembra 1989 už počas zamatovej revolúcii vystupuje pred 100 000 davom v Bratislave a 24.11. v Prahe: " Rozchod s normalizačnou politikou je bezpodmienečný a neznesie odklad , " toto boli veľmi silné slová. 28. decembra 1989 je zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia. Dubček sa takto stáva nielen významnou osobnosťou pražskej jari, ale taktiež počas Nežnej revolúcie. No v mojej pamäti navždy ostane, ako obrodný komunista, ktorý načatú prácu v republike nedokončil.
