... výsledok. Z družstva som vždy priniesol nejaké tie vitaminózne soli a iné dôležité veci potrebné na takú malú farmu akú vlastnili rodičia. Tu neboli problémy s dodájaním, zápalmi vemien, čistotou, dobytok bol jedine náš a tak sme sa oň aj starali. Mlieko od nás kupovala celá ulica, pričom liter sme predávali za 3,- Kčs, mliečne výrobky sme väčšinou robili iba pre seba alebo rodinu, sem tam keď niekto potreboval maslo, tak za cenu v obchode, ale to bolo málokedy. Podstatnú časť nadojeného mlieka sme dodávali mliekárni a cena za liter bola podľa tukovosti, samozrejme na mieste sa merala aj merná hmotnosť. aby sa zistilo či mlieko nebolo pančované vodou, my sme také nerobili. Dodané mlieko sa preháňalo cez poľnohospodárske družstvo, ktoré nám potom mesačne platilo.
Jedenkrát do týždňa sme mali u hlavného zootechnika porady, ja ako správca štyroch fariem a kolega tiež správca štyroch fariem, niekedy sa pridružil aj predseda. Porady obyčajne trvali pol až trištvrte hodinu, kde sme zreferovali dodávky mlieka, narodenie mláďat, dodávky jatočných zvierat, problémy so zamestnancami, nákupy hnuteľných vecí pre chod fariem a samozrejme plnenie schválených plánov vo všetkých ukazovateľoch výroby a dodávok. Na každej farme boli veľké nástenky, kde boli plány a skutočnosť, zároveň vyhodnotenie najlepšia dojička a ošetrovateľ hospodárskych zvierat aj s fotkami.
Na poobedňajšie kŕmenie, dojenie som chodil málokedy, iba sem tam námatkovo. Počas dňa ma čakalo papierovanie, zapísať všetky prírastky, úbytky, dodávky jatočného mäsa a účasť pri porážke jatočných zvierat, kde má vedúci porážky vždy nabalil tým najchutnejším mäsom a rôznymi výrobkami s čím som sa podelil s mojim šéfom a aj predsedom. Každá jatočná polovička prešla váhou, ktorú som zapísal a potom nakoniec odsúhlasil s vedúcim porážky. Porážka vždy prebiehala doobeda, takže obedoval som už na družstve.
Takže niečo k družstevnej kuchyni: To čo kuchárky predvádzali bola jedná radosť z kulinárstva. Fantastické obedy, obrovské porcie, jednoducho paráda a hlavne domáca strava. V mojej kancelárii som mal mimo iné aj veľkú sedačku, takže vždy po obede som si na hodinku zdriemol a relaxoval. Každý deň som bol s mojim šéfom, ekonómom a samozrejme s predsedom. Ekonóma zaujímal najmä tok financií z mojich fariem a hlavne kedy nabehnú peniaze na účet. Ekonóm bol odo mňa starší iba o jeden rok a veľmi sme si rozumeli, všetci v tomto mladom kolektíve vo vedení družstva sme si tykali, aj môj šéf bol iba o jeden rok starší a z videnia som ho poznal zo štúdií v Nitre. Aj napriek tomu, že sme si bolo blízky po profesijnej stránke sme si nič neodpustili. Kto robí, aj chyby robí, ale veľké pardony neexistovali. Ako správca som mal na starosti aj agronóma. Tiež to bol starý gazda, ktorý sa trocha zocelil v používaní pesticídov, v hnojení umelými hnojivami, v používaní techniky novej generácie, pomáhal som v papierovaní, v plánoch. Mal aj pomocníka, ktorý viac rozprával do mechanizácii, rozumel strojom.
Na mojich farmách sa pestovala najmä repka olejná, kukurica zrnová a na siláž, lucerna, horčica, pšenica, jačmeň ozimný a jarný, repa cukrová a kŕmna, kolega mal aj vinicu, zeleninárstvo, ovocné sady.
Aj keď som robil na juhovýchodnom Slovensku okrem mojich gazdov sme sa všetci nebavili v nárečí. Ľubozvučná Slovenčina znela aj na poradách, predstavenstvách družstva, kde som bol vždy pozvaný, aby som referoval o stave na farmách. Doslovne Slovenčinu vyžadoval predseda, ako mi bolo povedané v prvý deň nástupu do práce. V Zemplínskom nárečí sa predseda bavil iba s gazdami, manuálnymi pracovníkmi.
Predseda družstva bol odo mňa starší o štyri roky, teda mladý chlapák, vyštudoval taktiež Agronomickú fakultu mal už za sebou aj Večernú univerzitu Marxizmu - Leninizmu a teda bol členom Komunistickej strany Slovenska. Z vedenia družstva bol jediným komunistom a nikto z nás ani neplánoval do strany vstúpiť, čo predsedu Základnej organizácie veľmi netešilo ... čo s tým mohol narobiť ? ... Nič. Stačilo mi politiky na VŠ a vojenskej službe. Nechcelo sa mi viazať na ideológiu, ktorá mi nikdy nič nehovorila. Keď som bol doma cez víkend tak som s otcom počúval Hlas Ameriky a Slobodnú Európu, ale nemôžem povedať, žeby má tieto stanice politicky tvarovali.
