znamenalo, že každý piaty občan bol komunistom. Po prevrate 25.2.1948 v Česku vstúpilo do strany 857 000 ľudí a na Slovensku 193 000, po previerke v januári 1949 poklesol počet členov strany o 250 000. V roku 1981 bolo stále v strane jeden a pol milióna členov, každý desiaty človek v ČSSR bol komunista. Koľko z toho bolo verných ťažko povedať. V 1989 - 1990 sa Komunistická strana Československa zrútila ako domček z karát a začali to naši mladí. Nebyť ich mali by sme pri moci komunistov oveľa dlhšie. Viem, že sa v 1990 pripravovali previerky, kde mali byť zo strany vylúčení všetci tí ktorí boli veriaci a uplatňovali v živote vieru v Krista. A tých bolo najmä na Slovensku stále veľa.
" Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zle na vás nepravdivo hovoriť, radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi / Matúš 5:11 - 12 /. " Asi takto si hovorili mnohí tí, ktorí verili v Ježiša Krista a trpeli v komunistickom väzení, v pracovných táboroch, boli násilne vysťahovaní zo svojich domovov, mučení pri výsluchoch Štátnou bezpečnosťou. Boli to biskupi, kňazi, bohoslovci, laici aj obyčajní veriaci, ktorí bránili svojich kňazov pred odvlečením zo svojich diecéz.
Feriančík bol so svojim stretnutím širšieho vedenia závodu veľmi spokojný. Bodaj by nebol, veď všetci súhlasili s navýšením plánu. Stranícke schôdze budú už formalitou. No súdruhovia musia vedieť, čo ich čaká. Ešte musí ponaháňať výrobného námestníka, bez surovín do elektrických taviacich pecí to nepôjde.
Martin Skadecký po odchode Feriančíka si nalial pohárik slivovice a bol so sebou spokojný. Vedel, riaditeľ je na správnom mieste a stranícku úlohu určite splní. ."" Marienka zistíte kde je šofér, idem na kraj. "" Na kraji nemal presne dohodnutú hodinu stretnutia s krajským tajomníkom, takže mal kopec času aj na obed. Berie so sebou, ako vždy predsedu Okresného národného výboru.
Krajský tajomník Fričovský sa doslovne tešil na Martina Skadeckého a to ako labužník dobrej pálenky vedel, že bude od neho tá jeho dobrá slivovica. Aj on mal archívne vzorky, ale tá čo nosil Martin nemala chybu. Martin aj s predsedom Okresného národného výboru Petrom Hriňovským počas cesty na kraj ako vždy popíjali, len tak z fľaše. Dali zopár glgov aj šoférovi Ferovi, ktorý za každým hltom nahlas zamľaskal a zamrmlal: " Výborná slivka... velice dobrá. "
Blížil sa obed a tak po ceste postáli v " ich " krčme, tú nikdy neobišli a nielen kvôli dobrým párkom, ale aj dobrej pálenke. Krčmár Sabovič vidiac tajomníka skričal na celú krčmu : Vítajte pán okresný... . "" Pán Sabovič, čo máte k obedu ? ... a doneste ako vždy. "" Pán tajomník máme výborný maďarský guľáš a k tomu knedľa. "" Môže byť. "" Sabovič sa potočil na mieste a trielil do kuchyne, načapoval pivo až sa orosili poháre, nalial slivovicu. -- Páni nech sa páči, na zdravie. Tajomník s predsedom si štrngli a zapíjali pivom. O chvíľu bol na stole guľáš, poldecáky pálenky a ďalšie dve pivá. Hupli to do seba a po troške jedli a zapíjali.
