... rokoch kedy sa len ku katolíckej cirkvi hlásilo skoro 85% obyvateľov Slovenska a nijako sa to nezmenilo ani v rokoch 60. T.z. komunistická ideológia u nás bola nahlodaná z vnútra a nijako, alebo iba v malom % zastúpení bola vnímaná ako materialistický základ komunistickej politiky navonok. Vrcholoví predstavitelia Komunistickej strany Československa samozrejme o tom vedeli a preto aj boli pravidelné previerky, kde bola snaha sa takýchto ľudí zbaviť. Tento ich problém pretrvával najmä na Slovensku, v Čechách bolo veriacich málo a to ako tak vysokopostavených funkcionárov strany skľudnilo.V r.1989 bolo na Slovensku 400 000 komunistov, v Čechách 1,1 milióna, ale asi podstatná časť členov mala toho plné zuby a tak sa strana zrútila ako domček z karát a dokonca pôvodne Federálne zhromaždenie v zložení z komunistov zvolilo Havla za prezidenta. Zatiaľčo v 50. rokoch si upevňovali moc násilím a bezohľadnosťou, totalitou najhrubšieho zrna, koncom 80. rokov Gorbačovov perestrojkou stratili absolútne akčnosť a naši mladí, študenti ich položili na lopatky.
A aj preto píšem tento blog, aby naši mladí nezabudli na komunistický teror počas vlády jednej strany, ktorá z nás urobila ľudí druhej kategórie bez možnosti svojho názoru navonok na politický systém v našej drahej vlasti. Viem, že mladí majú svoje a čítať nejaké riadky v blogu o minulom režime ich najskôr nebaví, ale keď to prečíta iba zopár, aj to je úspech.
A prečo názov " Krkavci " ? Krkavec je opatrný a najinteligentnejší z vtákov, má perfektnú pamäť. A toto všetko sa šiklo na vrcholových členov komunistickej strany najmä v 50. rokoch, keď si všetko pamätali a nikomu nič neodpustili v čom ich utvrdzovali ruskí poradcovia.
Krajský tajomník mal okresného Martina Skadeckého rád, najmä kvôli jeho povahe nič nezľahčovať, brať všetko vážne, ale aj úspechy v práci a samozrejme i jeho funkcia člena Ústredného výboru strany / ÚV / zavážila , ktorý pozostával asi z dvesto najvplyvnejších straníkov, i keď o všetkom dianí v republike rozhodovali traja, štyria tajomníci predsedníctva ÚV.
" Nuž dobre sme sa porozprávali, som rád, že sa vám darí ..." začal pred rozlúčením sa s Martinom Skadeckým a predsedom Okresného národného výboru, ktorý počas návštevy nepovedal ani pol slova. " Martin ďakujem za slivovicu, nechám si pochutnať... nech vám ide práca tak ako doposiaľ. " -- Súdruh krajský neďakuj, veď naprázdno som nikdy neprišiel a viem ako máš rád tu našu slivku. Ďakujem za podporu v našej práci. Česť práci !
