... svetovej vojny nedobrovoľne musel narukovať do Maďarskej kráľovskej armády, bol prevelený do Nemecka, kde prejde výcvikom Waffen Grenadier SS ako spojársky technik a skončí na západnom fronte v Čiernom lese neďaleko mestečka Kandern. Otec prešiel dvoma výcvikmi, štvorročným levente a dvojtýždňovým Waffen Grenadier SS. Bol obavy , že skončí v 26. divízii SS Hungaria, ktorá sa v tom čase formovala a mala operovať na východnom fronte, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Z Pfafenhoffen, kde prešiel tvrdým výcvikom bola jeho jednotka poslaná na západ do blízkosti mestečka Kandern odkiaľ, keď sa pohol front na Rýne boli odsunutí do Álp.
Cesta ubiehala strašne pomaly. Dve partie vytiahli karty, hrali sedmu a Ďura, iní pootvárali konzervy, ďalší sa natiahli na podlahu a spali. Ani neviem po koľkých hodinách sme postáli vo veľkej vlakovej stanici. Bolo to Poľsko a mesto Krakov. Nyilasi nás nechali vystúpiť, že vraj máme dve hodiny na prechádzku mestom. A tak sme sa prechádzali, v neďalekej pekárni, ktorá rozvoniavala po celej ulici si skoro každý z nás zo žoldu kúpil čerstvý, ešte teplý peceň chleba. Toto bola tá najlepšia dobrota, akú som jedol naposledy doma. Hodiny ubiehali ako besné. A tak znovu do transportu, pričom veliteľ nyilasi si nás skontroloval a pokračovali v ceste. Spánok aj napriek hluku zo železnice ako monotónny tón prišiel okamžite. Nebolo bohvieako teplo, no oblečenie som mal dobré, mamkin vlnený sveter hrial. Pred obedom bola ďalšia zastávka, pootvárali sa vagóny a na stanici počujeme známu reč: Čeština. Boli sme v Prahe. Českí železničiari veľmi rýchlo zistili, že je to transport z Košíc. A tak čochvíľa sa po peróne ozval krik: " To jsou naši kluci z Košíc " a nosili nám jedlo, pitie. ale mnohí si vypýtali aj teplé oblečenie, predsa bolo tesne pred Vianocami. Nyilasi nám nedovolili opustiť vagóny, ale mnohí na to kašlali a zvítali sa s Pražanmi .
