... to zopár dní, dokonca Nemec mál aj podporu zo vzduchu, ale naše stíhačky ich dali dokopy. Toto už nebol pravidelný boj, boli pokusy menších jednotiek z obkolesenia sa dostať, no veľa ich zarevalo, ostatní sa vzdali. Pokiaľ mal fašista granáty do mínometov stále na nás pálil, po troch dňoch to ustálo. Nemali muníciu, nemali, potraviny, benzín, zdravotnícky materiál, nemocnice, iba sa čakalo na ich emisárov a bude koniec. Trvalo to päť dní, čo medzitým padlo niekoľko sto nemeckých vojakov... a nemuseli.
Naša jednotka pri postupe dvakrát natrafila na unikajúcich Nemcov. Samozrejme, došlo k boju a z našej strany to nebolo jednoduché: Nemecká motorizovaná pechota v obrnených transportéroch a my len tak s pár guľometmi a bazukami, ktorá mala účinný dostrel viac ako sto metrov, rota zaľahla a čakalo sa. Valilo sa na nás dvanásť transportérov, postupne všetky boli zlikvidované, Nemci vyskákali z vozidiel a snažili sa bojovať, mnohí padli pod našime strelami. Ja som zasiahol piatich. Keď sa vzdali zistil som, že sú v mojich rokoch a o niečo´o starší. Zraneným pomohli naši zdravotníci, my sme mali dve škrabnutia do ramena a nohy. Pri šacovaní zajatcov som u feldwebla našiel hrubšiu zlatú retiazku s príveskom Matky Božej, vzal som ju a daroval Ištvánovi. Ten bol na relikvie vysadený a ešte k tomu zlato, to bude uveličený. Ištván mi nevedel naďakovať: " To si ma veľmi prekvapil, ale ja to nepríjmem, ty sa denne modlíš k Panenke Márii, ty si to nechaj. " -- Vieš Ištván ja by som sa nemohol zmieriť s tým, že to predtým niekomu patrilo a pokiaľ viem ty to zbieraš. Prosím vezmi si to. A tak Ištván prikývol a schoval si retiazku do vrecka. Stále sme postupovali vpred.
Naša brigáda v spolupráci s inými jednotkami vpadli na Nemcov od chrbta: Najmä jednotky Waffen SS mali snahu bojovať, ale fakticky mali holé ruky, my letectvo, tanky, delostrelectvo. Iné im neostávalo: Jedine kapitulácia. Zatiaľ, čo Wehmacht zložil zbrane, SS bojovali a vzdávajúcich sa strieľali do chrbta, takže s SS budú problémy.
