... veliteľov. Na nemeckú obranu padali tony železa, toto nemôžu zvládnuť. Asi po troch hodinách intenzívneho bombardovania prišiel rozkaz: Do útoku ! Nasadil som si bodák a poďme ho vpred. To čo som asi po tristo metroch videl neodporúčal by som ani najväčšiemu nepriateľovi, videl som už veľa mŕtvol, ale toto boli kúsky tiel, tam niečo, tam vnútornosti, kúsok hlavy, časť ruky a noha. Najhoršie na tom všetkom bolo to, že sa tomu pri behu nedalo nijako vyhnúť, takže celé baganče aj nohavice som mal od krvi, hovien, dokonca som tam mal aj kúsok mozgu. Bolo to absolútne nepríjemne až morbídne, pred nami boli naše tanky a na pásoch mali pozostatky ľudských tiel, ešte horšie ako keď sme na nemeckom letisku vyťahovali zhorených letcov a mechanikov. Našťastie som mal dobrý žalúdok a hlavne aj pred tým som videl kopec mŕtvych.
Bežali sme asi kilometer a samé nemecké mŕtvoly, ťažko zranení a nulový odpor. Nemci operovali na obrovskom priestore, takže sme sa museli dopátrať kde sa schovávajú a majú svoju obrannú líniu. Waffen SS boli prešibaní a dalo sa očakávať nejaké nepríjemné prekvapenie. Aj bolo.Náš tank nabehol na mínu a vyletel do vzduchu a my sme zistili, že sme na mínovom poli, ktoré ani neviem ako bolo široké. Jednoducho som musel po tej istej cestičke vrátiť sa naspäť, podobne aj celá jednotka. Všade v okolí to búchalo, mnohí chlapci so susednej roty to schytali najviac. Veliteľ privolal ženistov, ale už sa zvečerilo, takže až zajtra. Vytiahol som pláštenku a zaľahol, odistená pištoľ v ruke. Dobehol ma pozdraviť Ištván, ako vždy ma ponúkol cigaretou ... a otázka: " A z toho koňaku ešte máš ? " Vytiahol som fľašu, bolo tam ale poldruha deci: " Dorazíme to..." vravím ... " A mám ešte jednú plnú. A tak sme pofajčievali a chlípkali francúzsky koňak a išli sme na ucho. Na apríl bolo v celku teplé počasie.
Počas brieždenia dorazila rota ženistov. Na rozkaz poručíka sme sa presunuli asi o päťsto metrov v pravo, tam vraj už mínové pole končí. Tu už mŕtvoly neboli, postupovali sme niekoľko kilometrov a Nemci nikde. Je pravdou, že priestor na ktorom nepriateľ operoval bol obrovský. Ani nie pol hodina a ozvala sa mínometná paľba, na naše pozície padali míny z ťažkých mínometov. Bojové pole nebola rovina, niektorý z okolitých kopcov nepriateľovi slúžil ako pozorovateľské stanovište, ale míny padali veľmi nariedko, takže náš presun nebol nijako ohrozený a tankov už vôbec nie.
Čo nás prekvapilo ? ... že Waffen SS mali ešte protitankové delá. Už sme boli veľmi blízko, zapálil nám tri tanky a dokonca na pechotu používali trieštivo trhavé granáty, ale naše tanky postupne nemecké kanóny eliminovali a my sme sa nezastavili.
a žiaden odpor,
