... to som zmietol zo stola. Mal som už zabíjania dosť, ani Ištván nechcel ísť na Japoncov, vraj: " Nech každý za bije toľko Japoncov ako ja fašistov a bude po vojne. " Neviem koľkých Nemcov som zabil, ale bolo ich dosť. Ešte dnes mám pre očami roztrhané telá, odtrhnuté údy, visiace vnútornosti, polovička hlavy preč, plač a vzlykanie ťažko zranených. Nič pre normálneho človeka, našťastie bol som obrnený mojou čiastočnou flegmatickou povahou. Jednoducho, keď bolo potrebné zabiť, zabil som, bolo potrebné zastaviť krvácanie, zastavil som, bodnúť nožom, bodol som. Niky som nemal nejaký strach, obavu, je pravdou, že vždy som si danú situáciu premyslel a potom konal, ale mnohokrát som jednal inštiktívne a vždy sa podarilo.
A teraz sedím v Jeepe v rukách guľomet, ktorý ak bude potrebné použijem. A po chvíli aj nastala situácia, keď z kolóny sa oddelila skupinka a utekala k neďalekému lesu. Chlapci sprevádzajúci kolónu z bokov si to ani nevšimli, takže bolo to na mne. Nikdy predtým som nestrieľal na neozbrojeného človeka, takže váhal som, ale Ištván na mňa kričal: " Čo nestrieľaš ? Strieľaj už ! " Ľahko sa ti povie: Strieľaj ! Nechal som to tak, nech si idú. " Jozef ty si ich normálne nechal utiecť, " Ištván tebe sa to ľahko hovorí, ale doposiaľ som nikdy nestrieľal na neozbrojeného. " No a čo? Je to nepriateľ ? Je. Tak si ich mal zastaviť. Poď za volant a ja idem za guľomet. " Dobre, beriem to.
Presadol som a Ištván už bol kľudný. " Ja nenechám žiadneho fašistu utiecť a tobôž nie SSáka, sú to všetko zberba. " Hovorí sa s jedlom rastie chuť. Ani nie po pol hodine sa z kolóny oddelila ďalšia skupina, mohla byť od nás vzdialená dobrých šesťdesiat metrov. Ištván odistil guľomet a krátkymi dávkami všetkých skosíl. "Jozef poď ideme pozrieť koľkí prežili. " Bolo ich deväť, šiesti boli po smrti a tých troch Ištván zastrelil armádnou pištoľou. Ja by som to nedokázal. V boji, nepoviem, to sú iné momenty. Ale čo už, každý sme nejaký.
Ištván slúžil v Európe od vylodenia a videl toľko, koľko ja určite nie. Nikdy sme sa o tom nerozprávali, ale isto iste musel vidieť také zverstvá, ktoré mu dávali právo takto konať. Nečudoval som sa ani som mu nič nevyčítal. Bolo to jeho rozhodnutie . " Jozef poď za guľomet. Si dobrý strelec, ale šofér na hovno. "
