...opak bola nenávisť voči násilníckemu veliteľovi výcviku, grobianovi najhrubšieho zrna. To vo výcviku Waffen SS neexistovalo, tu dôstojníci len s úžasom sledovali našu zručnosť so zbraňou, fyzickú kondíciu a taktiež taktiku boja.
Toto všetko som využil aj v boji proti nacistom. Základ bol mať dobrú zbraň a M1 bola ta najlepšia puška akú som kedy mal. Aj samopal Thompson bol na boj zblízka účinný. Vo výzbroji som mal pušku, útočný ručný granát, pištoľ, bodák a nôž, v zákopoch som ako zbraň používal aj pechotnú lopatku.
Teraz som v Jeepe za guľometom a dávam pozor na zajatých fašistov a nie hocijakých, väčšinou sú z Waffen SS, dalo by sa povedať moji bývalí kolegovia v zbrani. Pred necelým mesiacom som bol v rovnakej uniforme ako títo zajatí esesáci, ale nikdy som svoju výzbroj nepoužil. Mňa sa nikto nepýtal, či súhlasím so vstupom do Maďarskej kráľovskej armády a už vôbec nie do Waffen SS. Jednoducho maďarskí Nyilasi to tak chceli aj tak urobili. Minimálne to bolo dobré, že som sa oboznámil s novou výzbrojou, taktikou boja, zvýšil zručnosť v osobnej obrane. Nakoniec som skončil v technickej jednotke SS, čo mi aj sedelo. Nikomu z našej jednotky sa nechcelo bojovať za Tisícročnú ríšu. Vytrhli nás od rodín a chceli z nás urobiť nástroje na zabíjanie. Našťastie aj samotní nemeckí dôstojníci uznali náš mladý vek a neposlali nás proti Rusom.
Svetlo ubúdalo, čochvíľa padne tma. A je tu ďalší pokus o útek, okolo pätnásť zajatcov sa behom pustilo k blízkemu lesu. Stráže začali paľbu ako prví, dvaja sa zošuchli na zem. Odistil som guľomet a začal dávkami páliť, asi traja zodvihli ruky nad hlavu a vracali sa do kolóny, ostatní boli buď mŕtvi alebo zranení. Kolóna bez zastávky pokračovala vpred. Ištván odbočil na miesto, kde ležali zajatci. Vytiahol pištoľ, ale ja mu hovorím: " Nechaj ich žiť, buď zomrú alebo z neďalekej dediny im niekto pomôže. " Desiati boli mŕtvi, ostatní zranení. Ištvan popravu nechal tak.
Zotmelo sa, Ištván zapol na Jeepe svetlomet a namieril na zajatcov v kolóne, mali sme pred sebou celú noc.
