... a to všetko v Košiciach v novembri 1944. Cítil sa byť Slovákom, aj keď jeho národnosť mu vzali nyilasi ešte v roku 1939, kedy musel odísť zo slovenskej školy, pretože v tom čase už celá dedina spadala pod Maďarsko. Nik z veľkej rodiny sa tomu netešil. Počas prvej Československej republiky do novembra 1938 sa mala otcova rodina celkom dobre. Starý otec ako zamestnanec v kláštore Premonštrátov, ktorí vlastnili tisíce hektárov pôdy a taktiež mnohé lesy, tehelňu, pílu, elektráreň, tlačiareň, kachličkáreň robil kočiša najmä pri zvážaní dreva buď na pílu alebo železničnú stanicu. Otec vždy zdôrazňoval: " Nikdy sme nehladovali, nechodili v otrhaných šatách a vždy mali dobre obutie, na toto si mnísi z Kláštora potrpeli. " Je síce pravdou, že sa toto nezmenilo ani po okupácii, ale v obchodoch zmizlo množstvo tovaru a deti sa museli od piky učiť maďarskú gramatiku, históriu, najmä im vtĺkali ako trianonska zmluva priniesla rozpad a okupáciu Maďarského kráľovstva, a že celý Felvidek patrí pod korunu.
Vrátim sa ešte do rokov, keď otec absolvoval predvojenský výcvik. V rámci ostrých strelieb na terč mal najlepšie výsledky, začo od veliteľa dostal pochvalu, podobne to bolo pri hode cvičným granátom na cieľ a dĺžku, keď granát hádzal do vzdialenosti šesťdesiat - sedemdesiat metrov, čo bolo zo všetkých najviac. Nikdy sa neulieval a do všetkého išiel naplno, takto bolo pri behu na šesť kilometrov, pochode dvadsať kilometrov alebo prekonávaní prekážok, šplh na lane.
Tak to vyzeralo, ruské šturmoviky mali munície dostatok a boli si vedomí, že nemecké letectvo na nich nemá. Neďaleko ležal nyilas, tak som dobehol a zisťoval, či v ich vagóne nie sú ešte tašky so zdravotníckymi potrebami: " Čo otravuješ, zabehni tam a pozri sa. " Boli ešte dva, prevesil si cez plecia a pod stálou paľbou pomáhať kamarátom. Ruskí stíhací letci sa konečne nabažili víťazstva a zmizli z oblohy. Na lúke ležalo zo pätnásť ranených, všetci boli ošetrení. Zázrakom mŕtvi boli iba dvaja spolubojovníci. Iba zopár stovák metrov od miesta náletu bola stanica Kysak, takže nyilasi volali do Košíc kvôli novým lokomotívam. Tie prišli v priebehu dvoch hodín, potiahli celý vlak do stanice, vypriahli rozstrieľané mašiny a pokračovalo sa pre nás do neznáma.
