...SS slúžil necelé tri mesiace, aj to ako spojár a na západnej hranici Nemecka a nikdy nezdvihol svoju zbraň voči spojeneckému vojakovi. Je pravdou, že ako príslušník SS skončil v zajateckom tábore, ale to aj očakával. Tridsaťčlenná plne vyzbrojená otcova jednotka v Alpách natrafila na americký prieskum mohli ich rozstrieľať na padrť, ale oni bez slova zložili zbrane a vzdali sa. A tak sa všetci dostali do zajateckého tábora, ale nie spolu. Od deportácie do tábora sa už so svojimi spolubojovníkmi nestretol.
Otec slúžil v armádach štyroch štátov: Maďarskej kráľovskej armáde, Nemeckej, Americkej, Československej. Najkrajšie spomienky mal na službu v dobe mieru v Československej a Americkej armáde. V Nemecku v Pfaffenohofene prešiel výcvikom Waffen SS ako spojár a bol aj s celou jednotkou prevelený na západný front. Pôvodne mali nastúpiť do Waffen Grenadier SS Hungaria 26.divízia na východný front, ale šťastena ho neopustila. Na západe jednoducho potrebovali odborníkov na spojarinu, Amíci svojim letectvom Nemcom likvidovali telefonické spojenia a bez spojenia nie je velenia, takže každá pomoc bola vítaná.
Dlhšou zástavkou bol Prešov, kde nyilasi vyložili mŕtvych a zranených. Aj tu sa intenzívne pracovalo na odstraňovaní škôd po nálete ruského letectva, ale Slovák známy svojou pracovitosťou to ihneď opravili. Pootvárali sme vagóny a rozprávali so železničiarmi. Keď sa dozvedeli, že sme už v takom mladom veku vojaci a že smerujeme do Nemecka nám nosili chlieb, pečivo, čaj a ponúkali cigaretami. Bolo to od nich pekné gesto a vážili sme si to. Po necelých dvoch hodinách sa pokračovalo, podľa nášho nyilašského veliteľa do Poľska. Ani nie po hodine bola nútená ďalšia zástavka, Rusi zbombardovali most cez rieku. Opäť na tom pracovali slovenskí železničiari, poškodenie nebolo veľké a tak v priebehu krátkeho času sme pokračovali.
