... dosluhoval v Československej ľudovej armáde, pričom po previerkach bolševíka narukuje do Pomocného technického práporu.
Alumíniové známky si každý zavesil na krk a tak sa z nás stávajú vojaci Nemeckej armády, to sa ešte nevedelo, čo bude ďalej. Celý deň poradová príprava a večer na učebni sa preberalo mínovanie, odmínovanie, zbraňové systémy, taktika boja a nepriateľské pechotné zbrane, ťažká technika a zraniteľné miesta, letectvo a premietanie dokumentárnych filmov. O deviatej večierka, ja vždy s večernou modlitbou. Ráno po rozcvičke, raňajkách veliteľ našej jednotky nám oznamuje: Budete prevelený do Bavorska, kde absolvujete špeciálny výcvik, budete fasovať výzbroj, muníciu, konzervy, odchod v priebehu dvoch hodín.
Aj sa tak stalo, všetci dostali samopale MP 40, šesť plných zásobníkov, dva ručné granáty a jeden guľomet MG 42 s muníciou, pristavili nám dve autá Opel, ktoré boli aj vo výbave v Maďarskej armáde. Pýtali sme sa nášho veliteľa koľko je to z Drážďan kilometrov, vraj necelých päťsto. Takže opäť sa budeme trmácať takú diaľku. Cesty boli v Nemecku na jednotku, Slovensko sa s nimi nemohlo rovnať, všade asfalt alebo betón. Podľa veliteľa je toto hlavný ťah na Norimberg a Mníchov, takže sa máme načo tešiť. Odchod bol o desať nula nula a vraj príchod, ak bude všetko v poriadku bude okolo pol noci. Stabsgefrieter, veliteľ čaty zavelil odchod, šoféri, obaja slobodníci naštartovali autá, a išlo sa.
Bola to dlhá cesta, celý čas som bol v myšlienkach s mojou rodinou, všetci my chýbali, ako aj moja rodná vieska, tie naše hory, jazerá, kláštor s dekanom, ktorý bol vždy zhovorčivý, ale čo narobím, tak je to dané a dnes v uniforme nemeckého vojaka mám vraj prejsť výcvikom a ani neviem akým. To teriganie nemalo konca. Nočnou hodinou bol Norimberg, postáli sme, veliteľ hovoril, že ešte asi stoštyridsať kilometrov a budeme v cieli. Mal pravdu, dorazili sme do mestečka Pfaffenhofen, ako nám veliteľ ráno hovoril. Ubytovali nás v drevených budovách, kde bolo všetko, včítane splachovacieho WC a spŕch. Ráno bolo pre nás prekvapujúce, všetci dôstojníci a vojaci okolo boli príslušníkmi Waffen SS, takže budeme oni nás budú školiť, cvičiť. Ráno bol budíček nie o piatej, ale o siedmej, nechali nás spať dlhšie. Ako vždy rozcvička, ale nie s našim veliteľom, ale prideleným veliteľom SS na obdobie výcviku.
