Československej armáde. Pýtal som sa otca, ktorá armáda mu vyhovovala najviac: Americká a Československá bola jeho odpoveď. A prečo ? Boli tam dobrí, rozumní velitelia.
Sýte raňajky, plný ešus škvareniny, polovička bochníka ražného chleba a káva. Skontroloval som samopal, muníciu, útočný nôž, čo keby náhodou, boli sme blízo západného frontu a byť nepripravený, to je najhoršie, čo môže byť. Nástup jednotky, rozdelenie do zamestnania a strážnej služby. Naša úloha bola nemeniteľná, stavať telefónne spojenie v dĺžke asi dvanásť kilometrov. Naložili sme ďalšie stĺpy, drôt, kábel, izolátory a išlo sa. Počasie sa ukazovalo teplejšie a s jasnou oblohou.
V robote sa darilo, stĺpy rýchlo rástli a keď to takto pôjde ďalej v priebehu dvoch týždňov linku dotiahneme na letisko. Len stále sme nemali informáciu, kde to letisko je. Vraj niekde v lese, ale z lesa nič nelietalo. To by ma ani vo sne nenapadlo, že v priebehu pár hodín tam pôjdem. Pri prenášaní stĺpov na našich ramenách môj kolega zhodil stĺp tak nešťastne, že mi pohmoždil rameno. Bola to ukrutná bolesť a fakticky som dnes s robotou skončil, nemohol som hýbať rukou a celá mi opuchla.
Na rannom rozkaze ma evidovali ako chorého. Feldwebel požičal od gazdu auto a vraj ideme k doktorovi na letisko. Cesta trvala ani nie pol hodinu, príjazd z poľnej cesty do lesa bol maskovaný a bola tam stráž, ani neviem ako to veliteľ našiel. V lese trvala cesta ďalších dvadsať minút a boli sme na letisku. Všetko bolo maskované a prispôsobené tak, aby sa zo vzduchu nedalo zistiť, že sú tu lietadla. Vojenský doktor v hodnosti majora ma vyšetril a poslal na rentgen . Našťastie nič som nemal zlomené ani prasknuté. Dal mi ichtyolovú masť. Letisko bolo obrovské, nechápem ako sa mohlo stať, že to spojenci doposiaľ nevyzistili, veď to mali pod nosom.
Dostal som tri dni ľahkú prácu, pomoc v kuchyni. Doposiaľ sa mi nepodarilo pozrieť farmu ako takú. Pracovali tu ukrajinskí chlapci vo veku štrnásť, pätnásť rokov a tí ma previedli farmou. Sedliak mal asi dvesto kusov dobytka a päťsto ošípaných, všade bolo čisto, hoviadka sýte, chlapci s robotou spokojní. Podobná farma bola aj u nás, patrila kláštoru. Tri dni ubehli ako voda.
