... armáde vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde prešiel ženijným výcvikom, mínovanie - odmínovanie. Asi po jednom roku bol kvôli chorobe prepustený do civilu. Komunista si na neho spomenul v 1950 a tak musel narukovať, ale už do Ľudovej armády a ako politicky nespoľahlivý, slúžil v Americkej armáde do Pomocného technického práporu. Stavali pozemné komunikácie na Šumave.
Hladovali sme a s jedlom šetrili, ako konzervy, tak aj sucháre. Chlieb, slanina, salám sa zišiel, podelilo sa to rovným dielom, niečo sa zjedlo a zbytok som odložil do ruksaku, bola tam načatá konzerva, jedná celá, krabica suchárov, čokoláda, tri krabičky cigariet a teraz aj toto jedlo. Na konci mesta sa nám podarilo natrafiť na budovy, ktoré boli pravdepodobne armádne sklady, neboli strážené a ako sa nám čoskoro podarilo zistiť, spoly vykradnuté.
Samozrejme, že sme sa išli pozrieť, čo keby tam bolo nejaké jedlo. Obrovské sklady mali taký tovar ako: Vojenské oblečenie, obutie všetkého druhu, spodné prádlo, ponožky, čapice, ušianky, deky, spacie vaky, prilby, plynové masky, poľné fľaše, stovky metrov rôznej vojenskej farby látok, kopy mydiel, zubná pasta, toaletný papier. V ďalšej budove boli potraviny, alkohol, cigarety no ostali tu iba zbytky, ale hodilo sa. Každý si nabalil ruksak konzervami, suchármi, ale aj alkohol, cigarety. Za cigarety, alkohol, mydlo sa dá vymeniť jedlo a my sme mali na ceste domov stovky kilometrov.
Zdržali sme asi hodinu a pokračovali na našej púti. V podvečer, keď sme už mysleli, že prenocujeme pod nočnou oblohou sa nám podarilo natrafiť na horskú usadlosť, ktorá bola opustená. Vyvalili sme vchodové dvere, zo šopy nanosili drevo a zakúrili. Počas celej noci sa držala stráž, tí ktorí nemali hodinky si požičali a každé dve hodiny sa stráže menili.
