... pod Wehrmacht, nyilasi mali záujem iba sami o seba, keď levente nasťahovali do Štefánikových zavšivavených kasárni stravu a výstroj, ktoré mali dostať pod rukou rozpredávali, aby mali na chľast. Našťastie Nemecká armáda sa postarala o stravu a keďže bola zima niektorí kamaráti dostali aj teplé oblečenie. V Československej armáde, kde otec narukoval v 1947, Frenštát pod Radhošťěm bolo o nich postarané na jednotku. Prešiel ženijným výcvikom mínovanie - odmínovanie a zúčastňoval sa aj pri strážení železníc a cestných komunikácii. Takzvaní mazáci sa chceli na bažantoch vyvŕšiť a teda aj na mojom otcovi, veľa ich tam nenarukovalo. Mazáci mali na otcovi iba jeden pokus a dvaja z nich skončili nosom k zemi. Desiatnik zo štábu im neskôr povedal: " Mali ste šťastie, že vás nezabil, prešiel výcvikom Waffen SS a v Maďarsku predvojenským výcvikom. " Od vtedy ma všetci zdravili, mal som od nich pokoj.
Horská ubytovňa bola veľká, ale za hodinu sa vykúrila a blahodárne teplo nás uspávalo, predsa len tridsať, štyridsať kilometrov denne nás vyčerpalo. Už sa rozvidnievalo, keď nás budil kamarát na stráži: " Je počuť odvšadiaľ zvuk motorov... " my sme boli v dolinke s veľkými lúkami okolo kadiaľ sa ponad nás ťahala, kľukatila cesta a na tej ceste z jednej strany boli Nemci s delami a oproti išli Americké tanky. Strhol sa boj a veľká kanonáda. To trvalo iba niekoľko minút a potom sme počuli iba zvuk motorov, ktorý sa vzdiaľoval.
Asi hodinu po streľbe sa naša jednotka vybrala na cestu. Rozprávali sme sa o rannej prestrelke a konštatovali: " Už sme v perimetri Americkej armády a bude iba otázka času, kedy na nich natrafíme. " Išli sme okolo miest, kde sa bojovalo, ešte horelo. Najprv to boli Nemci, mali rozstrieľané delá a jedno auto. Piatich mŕtvych si nebrali za povinnosť odpratať. Po niekoľkých sto metroch sme natrafili na ešte horiaci americký tank, ktorý dostal priamy zásah.
Kamarát navrhol aby sme si postŕhali označenie Waffen SS, ale iný zasa tvrdil môžu prejsť dlhé dni a Spojencov nestretneme, môžnože sa aj dostaneme znovu do nejakého nemeckého zoskupenia. Tak sa všetci rozhodli označenie ponechať. Po niekoľkých kilometroch sme sa dostali do neveľkej osady, kde skoro v každom okne boli vyvesené biele vlajky. Keď domáci zistili prítomnosť jednotky Waffen SS boli v pomykove a okamžite išli vlajky dole, takže z toho vyplývalo, že tadiaľ muselo prejsť americké vojsko.
