armáde, v Nemeckej a Americkej pechote. V 1947 po návrate z US army narukoval do Československej armády do Frenšátu pod Radhoštěm, kde absolvoval výcvik mínovanie, odmínovanie a strážili cestné, železničné siete. Po jednom roku bol z titulu ochorenia poslaný do civilu. V 1950 si naň spomenul komunista a musel znova narukovať, ale už do Pomocného technického práporu z dôvodu politickej nespoľahlivosti, slúžil v Americkej armáde. V 1956 nočnou hodinou otca vyzdvihla vojenská hliadka vraj kvôli revolúcii v Maďarsku zamínovať Slovensko - Maďarsku hranicu, tu už bolševik zrazu vedel kto má aký výcvik i keď to nebolo za totality.
Polievky a infúzie zázračne fungovali a na druhý deň som už špacíroval po lazarete. Každé ráno a večer som sa sediac na posteli úpenlivo modlil, tak ako má naučili rodičia. Modlitba bola samozrejme v maďarčine, i keď od mojej mamky som sa vedel modliť aj po Slovensky. Na to piate ráno v lazarete nikdy nezabudnem: Pri mojej modlitbe má Maďarsky oslovil americký kapitán, ktorý bol v nemocnici navštíviť svojich zranených vojakov. Pýtal sa či som z Maďarska, ja že z Československa od Košíc: " Od Košíc ? Odtiaľ pochádzajú aj moji starý rodičia..." a pokračoval: " Koľko máš rokov ? ... kde si slúžil ? " Mám pomaly sedemnásť a slúžil som v Nemeckej armáde vo Vaffen SS v technickom personále, mám za sebou štvorročný výcvik levente a dvojtýždňový výcvik SS. " Takže si bojaschopný. Dám ti jeden návrh, nemusíš hneď odpovedať : Ak chceš môžeš vstúpiť do našej jednotky a ako žoldnier dostaneš aj plat, samozrejme celú vojenskú výstroj a výzbroj. Prejdeš krátkou inštruktážou ohľadom zbraní a môžeš bojovať. Čo ty nato ? " Civel som naň, ale moja dobrodružná povaha mi hovorila: Choď do toho !
" Ak sa nato cítiš, poď s nami, urobíš správnu vec. " Viem, že je to správne, ale tam pôjde o život, nechcelo sa mi zomrieť. Keď som tak premýšľal ísť naspäť do zajateckého tábora... hmmm to nie. Prikývol som a maďarsky potvrdil: Idem do toho. " Príde po teba môj seržant a ak si ako tak zdravý už dnes môžeš nastúpiť do môjho práporu."
Ani nie po hodine dokvitol seržant, chodil hore dole a hľadal ma. Asi mal inštrukciu hľadať veľmi mladého vojaka, nakoniec sme sa našli.
