... flegmatik, ale postupom času ma donútilo zmeniť názor. Bol vzdorovitý až tvrdohlavý, čo sa prejavovalo aj vo vojenskej službe, keď v Košiciach mali problémy s nyilasmi práve on navrhol kamarátom z jednotky, ako sa vyrovnať so šikanou. A tak nyilas dostal deku na hlavu a poriadnu bitku, a bol od nich pokoj. Podobne v levente, keď veliteľ zbil ich kamaráta tak, že mal otras mozgu a vtedy na jeho popud veliteľovi nočnou hodinou porozbíjali všetky okná na dome, až to vyšetrovali žandári. Počas náletu Thunderboltov na kolónu primäl kamaráta aby mu pomohol obsluhovať rýchlopalný kanón a tak zamedziť ešte vyšším stratám. Pri zbombardovaní kostola v Drážďanoch bol medzi prvými, čo pomáhal zraneným, potom ho nasledovali aj ostatní spolubojovníci. V zajateckom tábore vzdoroval zlým životným podmienkam, pobil sa o pitnú vodu, dedinčanov z okolia nabádal, aby mu doniesli nejakú poživeň, bola to síce iba surová cukrová repa, ale predĺžilo mu to život.
Veliteľ určil mňa a ešte niekoľkých spolubojovníkov pomôcť pozbierať našich mŕtvych, zbrane, muníciu, ktoré boli porozhadzované po celom bojisku. Každému mŕtvemu som odobral identifikačnú známku. Naši zdravotníci už ošetrovali nepriateľských vojakov, ale najsamprv odviezli na práporné obväzisko našich zranených. Nebol pekný pohľad na mŕtvoly, či našich alebo Nemcov. Mal som zakrvavené ruky a bundu. Známky samozrejme išli seržantovi, on už vedel čo s tým.
V blízkom potoku som sa opláchol a snažil dostať krv z bundy, ako aj z bajonetu. Čakalo sa, asi najskôr na nákladiaky. Rozobral som pušku a čistil ju. Pristavil sa Ištván: " Pucuješ, pucuješ ? " ... hej, teraz je mojou snúbenicou. Ištván niečo pre teba mám. " A čo také ? " Zo záňadria som vytiahol parabelum... " Íha tak to je teda veľké prekvapenie ... a čím si to zaslúžim ? " - Sme priatelia a tým je všetko povedané. " Jozef a máš aj novu zlatú retiazku ? " a pozeral sa mi na krk. - Korisť, ako aj zapaľovač a tabatierka. ... a ukázal som, otvoril tabatierku, ponúkol cigaretou a pripálil zapaľovačom. Bafkali sme a mlčali. Po chvíli Ištván otvoril reč: " Dnes tu veľa chlapov ostalo hore bradou, aj našich ale Nemcov požehnane. Veď stála proti nám celá brigáda a ostalo ich niekoľko stovák, ich mŕtvoly sú roztrúsené po celom okolí. Veliteľ vyslal dôstojníkov do blízkych dedín nech si prídu svojich pochovať. Všetky vojny sú sviňstvo. "
Večera bola zaslúžená. Plný ešus duseného hovädzieho a z našej pekárne celý kus chleba. Fasovali sme muníciu, granáty mi ostali, nabral som do čutory vodu z prameňa v dedine, ani neviem ako sa volala. Išli sme do miestnej krčmy, ale bola zavretá, tak chlapci vyvalili dvere, no nič tam nebolo, iba zopár fliaš likéru, tak sme sa tam rozložili na noc. WC bolo splachovacie, ako náhrada toaletného papiera poslúžila kniha o Hitlerovi. Pozbieral som obrusy, pozakrýval sa, plecniak ako podhlavník. Spánok prišiel ihneď.
