... v 1947 prešiel výcvikom mínovanie, odmínovanie vo Frenštáte pod Radhoštěm, ale odslúžil iba jeden rok, zo zdravotných dôvodov bol poslaný do civilu. Po prevrate v 1948 musel doslúžiť zbytok, ale už ako nespoľahlivý kvôli službe v Americkej armáde v Pomocnom technickom prápore, kde stavali na Šumave cesty. V 1956 kvôli Maďarskej revolúcii si na otca spomenul komunista, pretože potrebovali zamínovať hranicu a nočnou hodinou bol odvezený do Michaloviec, kde odslúžil šesť týždňov. Týždeň mínovali hranicu s Maďarskom a päť týždňov odmínovali.
Otec najradšej spomínal na službu v Americkej a Československej armáde. Služba s Amíkom počas oslobodzovacích bojov v Nemecku bola jednoducho adrenalín. Za pár dní, ako ucho - Ear si svojim prístupom k bojovým situáciám vyslúžil pozornosť kolegov spolubojovníkov. V Československej armáde mali snahu starší vojaci bažantovi ukázať koľko za lakeť, ale otec ich fyizicky poslal k zemi bez toho aby im nejako ublížil. Až neskôr sa dozvedeli, že slúžil u americkej pechoty, prešiel v Maďarsku tvrdým výcvikom. Chlapci si ho vážili a ostali priateľmi.
Mesto bolo naše. Zajatých zranených Nemcov bolo veľa, ošetrovali ich naši zdravotníci. Našich zranených odvážali na práporné obväzište a do blízkej nemocnice a keď sa ako tak vystrábili vážne zranených poslali do štátov. Objavil sa Ištván. " Jozef nemôžem ťa vôbec nájsť... a ty si vyvaľuješ gule pri fontáne. Hlavne, že si celý. Toto bol tvrdý boj. " Vytiahol tabatierku a ponúkol ma cigaretou. Iba tak sme obaja pofajčievali a mlčali. Veľa chlapcov opäť zarevalo a bolo skaličených. Ako vždy, šťastie ma neopúšťalo a verím, že ma ani neopustí.
Teplá večera, kopec duseného mäsa, veľký kus chleba a čierna nefalšovaná káva s cukrom. Dofasoval som muníciu do M1 a granáty. Pušku som rozobral a vyčistil, skontroloval pištoľ. Všetko pripravené na ďalší boj. Zaspal som ihneď. Urobil som si rannú veľkú potrebu, opláchol sa vodou a zubnou kefkou prešiel zuby hore dolu. Raňajky veľký kus klobásy, chlieb a zrnková káva. Seržant povedal, že vraj ideme opäť do boja, vraj nemecká brigáda bráni nejakú dôležitú železničnú križovatku. Počasie nám nepraje. Opäť je nízka oblačnosť a hmla, takže podpora letectva neprichádza do úvahy, ale tanky máme k dispozícii, ako aj delostrelectvo. Seržant hovoril, žeby nechceli úplne zničiť stanicu lebo sa nám bude hodiť, takže húfnice iba ak by bola kritická situácia, musíme to vraj zvládnuť s tankmi.
