... života, ale už v 1944 ako šestnásťročný v Košiciach a Slovák bol donútený vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády a po necelých dvoch týždňoch bol transportom vyvezený do Nemecka, kde po výcviku vstúpil do Waffen SS ako technik. V Nemeckej armáde slúžil niečo viac ako dva mesiace, bol spojárskym technikom pár kilometrov od rieky Rýn na západnej frontovej línii. Tu zažil niekoľko spojeneckých náletov, či na farmu, kde sa ubytovali alebo na miesta, kde ťahali telefónne spojenie.
Farmu amik odstreľoval niekoľkokrát a vždy keď tam bola aj otcova jednotka. Bolo to o krk, ale netrafili ani jedného. Podľa otca najhoršie bolo, keď vyliezol na stĺp dať izolátory a upevniť drôt a vtedy prileteli dva Thunderbolty, predsa len dvadsaťosem nemeckých vojakov skoro na kope je už zaujímavý cieľ. Všetci sa rozpŕchli po okolí, ale otec na stĺpe a ešte sa mu aj skrížili mačky, ale nejako sa predsa len dostal na zem, no amik už pálil s tými jeho ôsmymi guľometmi, zo stĺpov iba triesky lietali a otec bol hore znak, mal stále na nohách tie mačky, guľky lietalo okolo až ho ovanul teplý vzduch. Šťastie stálo pri ňom, ako aj pri kamarátoch, nikomu sa nič nestalo. Nebolo dňa, pokiaľ bolo pekné počasie, aby americké stíhačky neútočili na postavenie našej jednotky, ale vždy to odnieslo pár stĺpov a my sme ostali bez ujmy.
Bola to paseka čo stváralo naše delostrelectvo a letectvo. Výbuch za výbuchom a všetko na obranné pozície, toto bude zasa naše víťazstvo, už po koľkýkrát, nerátam to. My sme postupovali vpred, ich delá a mínomety sa odmlčali, takže nebolo prekážky dobiť nemecké postavenie. Tak som naivne rozmýšľal ako bojový začiatočník. Asi dvesto metrov pred nepriateľom sa objavilo zo pätnásť tankov Tiger a začala aj paľba nepriateľských ľahkých mínometov. Zapálili nám štyri tanky, jeden tankista uhorel, ostatní sa zachránili, míny nás donútili zaľahnúť.
Naše tanky zlikvidovali šesť Tigrov, tí sa dali na ústup a my stále vpred. Po ďalších desiatkach metrov spustili na nás paľbu z guľometov, a naši zasa z ľahkých mínometov, tankov, kde som krásne videl ako vzduchom lietali ruky, nohy, telá nemeckých pešiakov a palebná sila nepriateľa slabla.
Prískokmi za tankom som postupoval vpred až som sa ocitol v nepriateľskom okope, bajonet na pušku, vytiahol pištoľ a do ľavej ruky, do pravej pechotnú lopatku, tak ako ma to učili v predvojenskom výcviku levente, do blízkeho bunkra som hodil granát a kryl sa, v bočnom zákope boli dvaja Nemci so samopalmi, zastrelil som ich, snažil som sa kryť si aj chrbát, pretože povedľa nebol žiaden amík a dobre som robil, vyrútil sa na mňa obrovitý fašista, o dve hlavy vyšší odo mňa, mal pušku s bajonetom a bol neohrabaný, s lopatkou som ho sekol do stehna a preťal tepnu, striekala krv, spadol na koleno a dorazil som guľkou do hlavy. To už boli vedľa mňa spolubojovníci, ešte som vyhodil do vzduchu ďalší podzemný bunker a pištoľou dorazil ďalších dvoch Nemcov.Všade okolo boli mŕtvoly, z mojej strany maximálna obozretnosť, hlavne na ranených Nemcov. Prebil som si pištoľ, dal do púzdra, schoval lopatku a odistil pušku, bola snaha dostať sa zo zákopu a postupovať vpred, ale nepriateľ zaujal postavenie zhruba o sto metrov ďalej. Naše tanky ako aj mínomety nelenili a pálili na fašistov
