... to prišli a dozvedeli sa. Mazáci si ho doberali od prvého dňa, no nevenoval im pozornosť až do času, kedy ako sa hovorilo chceli s nim vytrieť podlahu, že vraj budeš " skákať ako my budeme pískať " a to akože chceli, boli dvaja, ostatní to sledovali, aby robil drepy a zhyby a ešte skákať ako zajac. Otec hovorí: " Ukáž mi ako to mám robiť, najprv ty a potom ja... nemyslí si, že som tu za debila. Ak sa ti chce hopkať, tak hopkaj a mňa nechaj na pokoji. " -- Ty slovenská sviňa budeš robiť to, čo sa ti povie. " Lebo čo, akože ma zbijete? Tak poďte ! Môžte aj viacerí, ak nemáte odvahu jeden na jedného. " Ten čo otca nazval sviňou sa päsťami rozbehol na otca, jeden kopanec a v bolestiach sa váľal na zemi, druhý priskočil od zadu, otec ho prehodil cez chrbát a na zemi mu uštedril úder polovičnou päsťou na nos, ale tak aby ho nezabil. Ten prvý mal zlomeninu holennej kosti a druhý zlomenú nosnú prepážku a celú krvavú tvár. A bolo po mazáckom hrdinstve. Obidvaja skončili na ošetrovni a potom vo vojenskej nemocnici. A ako sa otec dozvedel, veliteľ roty im povedal: " Môžte byť radi, že ste živí, utĺkol by aj piatich... Jozef má výcvik Waffen SS. " Odvtedy mal do slova a do písmena vo vojenskom útvare rešpekt.
Mesto ktoré dobíjali mohlo mať okolo sto tisíc obyvateľov, názov ani polohu si otec nepamätal, ale bolo to asi juhozápadne.
Tanky išli vpredu a my za nimi. Bolo to veľmi pomalé, stále sme sa kryli. Biela vlajka znamenala neprítomnosť nemeckých vojakov ako aj, že dom nemá zbrane, ale nikdy nehovor nikdy. Sledovali sme každé okno, dvere, terasu. Keď som obzrel do zadu, bola to dlhá rovná ulica, tak bolo vidieť Studebakre ako ťahajú delá a ťažké mínomety, takže mesto budeme dobíjať aj s delostrelectvom.
Privítalo nás nemecké delostrelectvo nepozerajúc na zastavanú časť mesta, pod granátmi sa borili celé domy, črepiny lietali hore dolu. Opäť sme čakali na naše letectvo, netrvalo ani pol hodinu a roj Thunderboltov umlčal nemecké delá a ťažké mínomety. No nebolo to všetko, protitankové delá nám zlikvidovali štyri tanky, ale ostatné ich umlčali a my sme postupovali k barikádam obsadené nepriateľom.Na našu pozíciu začali páliť ľahké mínomety. Tanky strieľali na barikády, ale cez ne nemali šancu sa dostať, už sa zapojili aj naše delá, ktoré priamou paľbou ničili nemecké postavenia ako na barikádach, tak aj v domoch. Domy zachvátili požiare. Postúpili sme k prvej barikáde, bolo tam kopec mŕtvych a zranených Nemcov.
Prišli ženisti, že vraj odpália barikádu, tak aby prešli tanky. Jednotka sa stiahla a čakali na výsledok ženistov. Podarilo sa, tanky postupovali vpred a my taktiež. Na ulici v domoch boli všade fašisti, naše straty boli vysoké. Delá a tanky likvidovali postupne každý odpor. Ako som prišiel do mesta ani som si nevystrelil, nebolo načo. Z prvého poschodia oproti zaštekal guľomet, zamieril som a vypálil celý zásobník, ale medzitým tam dopadol náš delostrelecký granát. Artiléria sa činila.
