... do Českolovenskej armády Frenštát pod Radhoštěm. V Maďarskej armáde slúžil aj s prísahou dva týždne, po odsune do Nemecka prešiel výcvikom Waffen SS Technická jednotka a tam slúžil od konca decembra 1944 do druhej polovičky marca 1945. V marci padol do amerického zajatia a skončil v zajateckom tábore, asi po dvanástich dňoch priamo z lazaretu vstúpil do armády Spojených štátov amerických, kde slúžil od apríla 1945 do januára 1947. V januári 1947 mal od US army dvojmesačnú dovolenku počas ktorej dostal povolávací rozkaz do Československej armády. Do Americkej armády sa už nevrátil. Po jednoročnej službe v Československej armáde bol z dôvodu choroby poslaný do civilu. V 1950 musel znova narukovať, ale už do Československej ľudovej armády a ako nespoľahlivý do Pomocného technického práporu. Samozrejme nespoľahlivosť bola titulovaná účasťou v armáde Spojených štátov amerických.
Opäť nám zapálili tri tanky, ostatné sa stiahli z dostrelu protitankových pästí a odstreľovali obranné pozície nepriateľa, ale z vedľajšej cesty sa objavili štyri Tigre a tie streľbou nám zahatali postup, ale nie nadlho naše delá zaujali nové postavenie a nemecké tanky zlikvidovali. Naše delá neprestajne pálili na nemeckú obranu, granáty dopadali iba zo tridsať, štyridsať metrov od nášho útoku. Stále bolo načo strieľať: Veľa utekajúcich Nemcov to dostali do chrbta, s nábojmi som bol na minime, zopár zásobníkov, tak som sa plazil od jedného amíka k druhému a žobral o náboje. To čo som dostal postačovalo. Priplazil som sa opäť k Ištvánovi pobúchal po ramene, usmial sa na mňa a krátkymi dávkami pálil na Nemcov. Ukázal som na blízky kráter, čo urobilo asi pätnásť metrov a získali sme perfektné útočné postavenie. Viacerí chlapci obsadili dobité okolité domy s pekným výhľadom na nepriateľa, ktorého paľbou postupne eliminovali.
My sme obsadili dotyčný kráter a likvidovali jedného fašistu za druhým. Naše tanky a delá rozstrieľali celú obrannú líniu nepriateľa, už sa nemali kam schovať a tak jedni kryli ústup a tí druhí prchali z boja. Po sebe zanechali nielen hŕbu mŕtvych, ale aj množstvo zranených. Nebolo bohvie čo hľadieť na tie skalíčené telá a ťažko zranených, ktorí nás prosili o pomoc.
