... nechcelo sa im zomrieť. A teraz sme mali pred sebou akože nepriateľskú elitu Waffen SS, ktorí bránili pravé krídlo frontovej línie, tak aby neprišlo k obkľúčeniu a proti stála americká elita v podobe aj našej jednotky.
Na tretíkrát po mojom zaujatí strelca z mojej vykopanej diery som zameral nepriateľa, ale akurát tam dopadol náš mínometný granát, ktorý zmietol troch Nemcov. Naše tanky nám veľmi nepomohli, stále bojovali s protitankovými delami, ktoré po troške likvidovali. Ištván ma potiahol za rukáva kričí mi do ucha: " Jozef, ja sa nudím... " ... tak poď teda hore a strieľaj keď sa nudíš. Vyložil si svoj guľomet a pálil, ale iba chvíľku, to si už nás zamerali esesáci a nedalo sa nič robiť. --- Vravel som ti, čo bude, jednú pušku si nevšimnú, ale guľomet áno.
Medzitým začalo strieľať naše delostrelectvo... a dopadajúce granáty boli od nás iba o chlp, nasadil som si prilbu, dal sa do klbka a tak si chránil hlavu, celé telo pred kameňmi, blatom, hlinou. Toto trvalo asi dvadsať minút, popritom boli stále v akcii naše mínomety. Po tejto delostreleckej príprave pôjdem opäť do útoku. Prežehnal som sa, ako vždy a prosil Božiu Matku o ochranu. A dopadol posledný granát. Dal som do pušky plný zásobník, nahmatal pištoľ, či je na svojom mieste.
Všade okolo množstvo mŕtvych, roztrhané telá, kusy ľudského mäsa okolo, nič príjemné. Bodákom som dorazil jedného esesaka, ležal a mieril puškou, ďalší dvaja má donútili zastreliť ich a preto bolo potrebné od zranených dať zbrane čo najďalej, zdržiavalo to v boji, ale nik nechcel dostať guľku do chrbta. Takto ako my postupovala celá brigáda. Na našej čiare Nemec ustupoval v panike, čoho dôkazom boli aj ľahšie zranení, ktorých obyčajne spolubojovníci brali so sebou, ale i ľahké mínomety a našli sa aj guľomety. Opäť zasiahlo naše letectvo, počasie už prialo, takže toto len urýchli náš postup a možne obkľúčenie nepriateľa.
