a nielen problém, ale návyk zmení človeku načisto život, z človeka sa stáva otrokom " dávky ", bezstarostnosť, veselosť skončí a chceme v tom pokračovať, ale návykom nie je to už on, a ak nemá na toto financie, nebridí sa aj na nezákonné získanie peňazí. Sedatívny, hypnotický, analgetický účinok rýchlo prejde, je nám akože " dobre, " no iba chvíľu, pár hodín... a potom čo ? Siahnuť znova po ďalšej dávke, najmä u tvrdých drog.
Na gymnáziu som mal prezývku: " Drogista " ... a prečo ? Doma sme boli na tú dobu malí pestovatelia maku a opiáty má lákali od mojich sedemnásť, už vtedy som fajčil, síce nie veľa, dve tri cigarety denne. A tak moje prvé skúsenosti s makom, narezal som zelené makovice, nechal vytiecť mlieko a keď stuhlo zmiešal som s tabakom. Aký bol účinok ? Už naisto neviem, ale bohviečo to nebolo.
Na výške sme mali v našom krúžku dvoch zahraničných študentov, cez nich som sa spoznal aj s ďalšími. Jeden z nich pochádzal zo Somálska, jeho otec bol ministrom zahraničných vecí, na jednej súkromnej akcii ma ponúkol cigaretou z marihuany. O mariške som už počul, ale nikdy som ju nefajčil. Toto boli moje prvé dotyky s touto ľahkou drogou. A účinok ? Najmä také väčšie uvoľnenie, jednoducho bolo fajn, ale potom má bolela hlava. Hasan mi povedal, na prvýkrát je to normálne a dal mi zabalenú vo fólii väčšie množstvo marišky, vraj: Ak budeš mať chuť na džointa ubaľ si, ak to neminieš vráť mi to.
Nevrátil som, sem tam som si ušúľal, ale nie každý deň, toto množstvo mi vydržalo skoro rok, no nikdy som nemal pocit, že si musím dať.
Som zásadne za zákony umožňujúce prechovávanie ľahkých drog pre vlastnú potrebu, nie je normálne, že za tri, sedem marihuánove cigarety vás odsúdia na 3 - 5 rokov väzenia... v tomto je Slovensko za opicami a tešia sa z toho najmä policajti, pretože úspešná protidrogová akcia im dáva + body v celkovom hodnotení.
Nie som podporovateľ ľahkých drog a narkotik celkovo, no z mojich skúsenosti, ak to nepreháňate dá sa, ale nikomu neodporúčam, život bez drog je lepší, sme bez nich normálnejší.
