... absolvoval matematicko - fyzikálnu vetvu. Doma sme v tých časoch stále hospodárili, niekoľko hektárov a päť kusov dobytka, nejaká tá ošípaná a hydina, takže ja som mal jasno kde študovať. Prijímačky sa dali zvládnuť, chémia tam som trocha zaváhal, čo ma prekvapilo bola politika a dejiny Komunistickej strany Československa, ale zvládol som to. Na náš odbor prijali 220 študentov, skončilo nás 120 aj s diaľkarmi, takže poriadna selekcia.
Ale nebolo to ľahké: Mama ako členka strany po Dubčekovom odstránení, zo strany vystupuje, čo malo nemalý vplyv na jej dvoch synov. Už v 50. rokoch ako členka KSČ mala problémy s vývojom v strane, keď kritizovala prenasledovanie nevinných občanov, začo bola na minútu prepustená z práce, aj napriek tomu, že vo svojom fachu bola vyštudovaná odborníčka. Vstupuje do roľníckeho družstva, kde pracuje ako robotníčka. Moje šťastie, aj napriek negatívnemu politickému posudku bolo v tom, o čom sa neskoršie dozvedel, že predsedom prijímacej komisie bol zať nášho farára, takže posudok neposudok, ktorý sa akože stratil, skončil som vysoko nad čiarou. Môj brat také šťastie nemal, ten nebol doporučený ani na gymnázium a funkcionári strany sa aj takto mstili, išiel na päťročnú učňovku s maturitou, ale aj tu ho k maturite nepripustili. Škoda bol by z neho perfektný techník inžinier.
A štúdium ? Prechádzka ružovou záhradou. Gymnázium bolo ťažšie. Súdruhovia sa po 1968 roku rozhodli každého kádrovať, museli ste podpísať prehlásenie, že nesúhlasíte s vývojom v roku 1968 a podporujete súčasné politické vedenie štátu. A nielen to, každého mladého človeka naháňali, aby vstúpil do Socialistického zväzu mládeže / SZM /, ako predvoj Komunistickej strany Československa. Mne sa to vyhýbalo do tretieho ročníka, ale potom som dostal ultimátum a bol zo mňa Zväzák alebo len taký malý zväzáčik. Keď sa o tom dozvedela mama mal som prúser, absolútne nesúhlasila s politickým vedením štátu. Samozrejme ako člen SZM som sa musel zúčastňovať všetkých akcií včítane školení, ako aj Víťazný február, Veľká októbrová socialistická revolúcia, manifestácia 1. a 9. máj, ale i Slovenské národné povstanie, ktoré si bolševík sprivatizoval a rôzne iné diania organizované komunistami.
Na výške bolo zaujímavé to, že ak ste mali patričný známkový priemer dostali ste prospechové štipendium, pričom všetky politické, odborné predmety, sa známka rátala do priemeru dvakrát. Celé štúdium som bral prospechové štipendium vo výške 350.- Kčs a pretože som pochádzal z roľníckej rodiny dali mi aj sociálne štipendium. Najviac ma štvali politické predmety, ktoré v mojej praxi boli na prd. Ale čo som mohol robiť ? Nič. A tak som sa bifloval Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia a Komunistickej strany Československa, Marxizmus - Leninizmus, Politická ekonómia, Vedecký komunizmus, Ateizmus. Toto museli absolvovať všetci na výške v tých časoch. Najväčšie obavy som mal zo skúšky Vedecký komunizmus, ale skúšajúci Prof. si odskočil na pätnásť minút a ja všetko odpísal zo skrípt a vlastnými slovami podal odpoveď na otázky. Výsledná známka za jedna a to sa mi ani nesnívalo, že budem výborný.
A aký bol študentský život ? Fantázia. Naša partia to boli najmä futbalisti, popijači vínka, mariáš a hlavne všetky zábavy so živou hudbou alebo diskotéka. Na prvoligový futbal som chodil do Trnavy, vtedy to bola kvalita. Jednoducho, kde bola akási kultúrna akcia, tam sme boli.
Štátne záverečné skúšky boli opäť prechádzkou ružovou záhradou, tu sa už predmety z politiky neskúšali. Štátna skúšobná komisia pozostávala čisto z pedagógov môjho odboru. Na diplomke som robil dva a pol roka a komisia konštatovala, že je za jedna.
Asi takto sa študovalo za sociku: Kto držal hubu a krok, mal niečo v kepeni, vyštudoval a toto bol asi aj môj prípad.
