... sa to až po príchode na výšku do vinárskeho kraja. Môj okruh priateľov na výške: Zopár domácich, z ktorých boli dvaja výrobcovia vína, jeden Záhorák taktiež výrobca vína a veľa východniarov, pričom jeden mal priateľku, kde dorábali víno a v meste, okolí kopec viech a vinárni. Keď sa pohybujete v takomto kolektíve nemôžte byť abstinent. https://www.noviny.sk/slovensko/676172-pocet-liecenych-alkoholikov-kazdym-rokom-stupa-prevahu-maju-muzi
... aj tak bolo, nebolo dňa kedy sa nepopíjalo a to väčšinou víno, ale chodili sme aj na pivko a nejaké to tvrdé, ja som pil stoličnú vodku. A samozrejme v tejto oblasti bolo v každej záhrade kopec ovocných stromov, takže pálilo sa a to skoro v každej domácností. Ako študák som chodil brigádovať väčšinou do vinohradov, ako výslužka nebolo iba víno, domáce klobásky, ale aj pálenka a to minimálne 52%. Keď sme sa vybrali pracovať okolo viniča traja, štyria bolo vinčiska, tvrdého bárskoľko a pri mariáši nám postačovalo aj na niekoľko dní.
Takže popíjal som, ale nikdy do nemoty. Keď skončil veselý študentský život, narukoval som. Povedali by ste, na vojne sa asi popíjať nedá, ale pravda je taká, že medzi poddôstojníkmi sa pilo každý deň, síce už nie víno, ale najmä pivo a pálenka, dominovalo pivo. Nikdy som nebol veľký pivár, ale tu ma naučili piť aj tento alkoholický nápoj.
Keď som nastúpil do zamestnania toto bude koniec pitkám, iba po práci nejaké to poldeci a pivko. No skutočnosť bola úplne iná. Skoro všetci vedúci pracovníci holdovali slovenskej hádzanej. V práci na raňajky každý poldeci Spišskej borovičky, pred obedom po dva poldecáky a po práci taktiež dva, potom sme išli na Salaš a tam každý podľa chutí okorenené pivom. Takže ak som rátal denne sa mi do gágora dostalo pol litra tvrdého a nejaké pivá, ale doma má ani nenapadlo si sám sebe naliať a vypiť, toto som dodržiaval a dodržiavam dodnes.
Po svadbe som sa presťahoval zo severovýchodného Slovenska na juhozápadné a teda do vinárskej oblasti. Nastúpil som na farmu ako vedúci, mal som pod sebou šesťdesiat zamestnancov + štyri úradníčky a dvoch zootechnikov. A tu sa postupne zo mňa stáva tzv. kvartálny alkoholik, tri mesiace som popíjal, ale tak aby to mne počas dňa nebolo vidieť a tri mesiace abstinoval, bojoval som s tým, alkoholu som sa vôbec nedotkol. Opäť sa pilo väčšinou víno a sem tam domáce pálene. Do krčmy som chodil zriedkavo, väčšinou keď sa niečo oslavovalo.
Tento stav trval aj počas založenia našej firmy, kde som bol spolumajiteľ. Ale hovorím si, keď vydržíš nepiť tri mesiace, musíš skúsiť nepiť aj ten štvrtý mesiac. Štvrtý mesiac bol ťažký, ale alkoholu som sa nedotkol a potom to bol pol rok, rok a od roku 2000 nepijem a som natoľko otužilý tejto pliagy, že keď si výnimočne dám nejaký ten štamprlík neťahá ma to pokračovať v pitke, takže v podstate úspešne abstinujem. A ako s tým bojovať ? Jednoduchá odpoveď, tvrdohlavo sám so sebou sa pobiť a výsledok sa dostaví. Ja som toho príkladom.
