....1938 uverejnil článok: Máme si postaviť vlastné gardy? ... a v článku si odpovedá áno, dal im názov Hlinkove, ale či to bolo aj s požehnaním Andreja Hlinku sa naisto nevie, no bolo známe, že Mach sa s Hlinkom v Ružomberku často stretávali. Podľa Macha to mali byť gardy obrancov ľudovej strany, boli určení pôsobiť ako stráž na zhromaždeniach. Od júna do októbra 1938 sa zakladali gardy, ale iba v malom počte a politicky nemali nijaký význam. Po vyhlásení autonómie Slovenska 6. októbra 1938: Slovenská krajina, sa situácia mení a 28.X. je Hlinkova garda pomenovaná ako jediná branná zložka na Slovensku a odvtedy podlieha priamo autonómnej vláde. Vytvárajú sa miestne, okresné, oblastné veliteľstva Hlinkovej gardy. Prvé dôležitejšie rozkazy prišli pre HG po Viedenskej arbitráži a strate južných území Slovenska. Ešte pred platnosťou arbitráže oddiely HG násilne presúvajú 7500 obyvateľov židovského pôvodu na určené územia anexie Maďarskom. V Trnave gardisti vypálili dve synagógy a likvidovali Židom byty, obchody. Na základe vládneho nariadenia bol určený gardistický, úradný pozdrav : " Na stráž ! "
Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 sa členom gardy zvyšovali právomoci a to až natoľko, že pri Malej vojne s Maďarskom je vyzbrojených 27 000 gardistov a počas útoku Slovenskej armády na Poľsko v septembri 1939 sú gardisti účastní ako pomocná a strážna služba. Vo februári 1940 bola v Bratislave gardistami prevedená akcia vyháňania Židov z kaviarni, kto odmietol toho zbili, pričom nútili majiteľov vyvesiť oznamy: Židom zákaz vstupu ! Umiernenému krídlu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany / Tiso / sa tieto akcie nepáčili a tak Ústredňa štátnej bezpečnosti vyzvala velenie gardy na skončenie takýchto akcii voči obyvateľstvu. No reakčná, nacistická časť ľudovej strany na čele s Vojtechom Tukom, Alexandrom Machom nenecháva nič na náhodu a nechce sa vzdať svojich zámerov nacizácie Slovenska podľa vzoru Nemecka a po konzultáciách je zvolané stretnutie popredných slovenských politických činiteľov do Salzburgu, kde Hitlerovým " diktátom " je určené ďalšie politické smerovanie Slovenska, pričom bola určená rekonštrukcia vlády, keď ministrom zahraničia má byť Vojtech Tuka, ministrom vnútra Alexander Mach, ministrom sú určení nemeckí poradcovia a pre gardu je daný nemecký konzultant so zámerom prestavby, nacizácie a školenia / do apríla 1941 prešlo školeniami 4500 gardistov z vyššieho velenia /. Koncom roku 1942 mala garda 100 000 členov.
Od vyhlásenia Slovenského štátu v marci 1939 sa antisemitizmus stáva štátnou doktrínou, do právneho poriadku je zadefinovaný pojem " Žid . " Na lokálnej aj celoštátnej úrovní sú do života uvádzané rôzne protižidovské nariadenia, ktoré vo veľkej miere obmedzujú život. Na obmedzeniach života Židov sa aktívne zúčastňujú aj členovia gardy. V septembri 1941 Slovenská republika uvádza do života právne nariadenie postavenie Židov na Slovensku, tzv " Židovský kódex ", kde zhrňuje protižidovskú legislatívu a pri uvádzaní do praxe týchto zákonov má svoje miesto aj Hlinkova garda. Na jeseň 1941 sa v Nemecku stretáva najvyššia politická slovenská, nemecká garnitúra, kde základnou otázkou sú Židia na Slovensku, keď doslovne Himmler hovorí, že túto pracovnú silu Tretia ríša potrebuje, čo bolo prvou predzvesťou deportácii židovského obyvateľstva zo Slovenska, čo sa nakoniec aj v 1942 začalo diať, kde pri všetkých transportoch asistovali ozbrojení členovia HG. V lete 1944 sa počty základne HG scvrkli na asi 150 členov.
Samostatnou kapitolou v garde sú Pohotovostné oddiely vznikajúce po vypuknutí Slovenského národného povstania. Úzko spolupracovali s Wehrmachtom a oddielmi SS, podieľali sa na špeciálnych vojenských akciách voči Slovenskej armáde, najmä partizánom a civilnému obyvateľstvu. Veliteľom bol hlavný náčelník štábu HG Otomar Kubala, ktorý vydal rozkaz na vznik Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy / POHG /. O vstup do týchto oddielov bol mizivý, ak si vezmete skutočnosť, že v roku 1942 bol počet členov HG 100 000, tak skutočný stav POHG bol asi 5000. V novembri 1944 padla dohoda o spolupráci s okupačnou nemeckou armádou pri bojových akciách voči partizánom hlavne kvôli tomu, členovia gardy poznali terén a obyvateľstvo. Pohotovostné oddiely sa spolu s Einsatzkomandom 13 a 14 dokázateľne podieľali na vyvražďovaní civilného obyvateľstva, najmä na strednom Slovensku. Zúčastnili sa pri vraždách v Kremničke, Nemeckej, Smrečany, Magále, Plešivá, povraždili zajatých francúzskych a švajčiarskych partizánov. Celkovo sa členovia POHG zúčastnili pri vraždách 4000 civilistov, partizánov, slovenských vojakov.
Veliteľ POHG Otomar Kubala bol 28.8.1946 popravený za zločiny proti ľudskosti. V apríli 1958 sa konal súdny proces s členmi POHG, kde padli štyri hrdelné tresty, ostatní obžalovaní boli odsúdení na 14 až 25 rokov väzenia.
V mojom článku som vychádzal z dostupnej literatúry, internetu a knihy od Petra Sokoloviča: Hlinkova garda 1938 - 1945.
