... Československa rozhodlo o odstúpení pohraničia ČSR s Nemeckom v jeho prospech, čo neskôr / 15.marec 1939/ došlo k okupácii Čiech, Moravy a z mapy sveta takto zmizlo Československo a vzniká Protektorát Čechy- Morava a 14. marca 1939 je vyhlásený Slovenský štát / neskôr Slovenská republika. Dodatok Mníchovskej dohody bola aj revízia hraníc ČSR s Maďarskom, čo náš južný sused veľmi privítal.
Už krátko po Trianonskej mierovej zmluve si Maďarsko vytýčilo cieľ revíziu tejto pre nich nevyhovujúcej zmluvy, Maďari to považovali za obrovskú krivdu a Trianonskú zmluvu z roku 1920 za vlády regenta admirála Miklosa Horthyho sa snažili revidovať a stávajú sa blízkym spojencom Nemecka a udalosti naberajú ohľadom okupácie slovenských južných území rýchly spád. Už v januári 1938 Maďarská strana predkladá ČSR požiadavky o vyhlásení autonómie južných území a v prevažne maďarsky hovoriacich obciach zrušiť slovenské školy. V júly 1938 Československa vláda odsúhlasila národnostné zákony týkajúce sa národnostných slobôd z oblasti školstva, občianskych práv, kultúry a mal byť aj schválený nový jazykový zákon a autonómia Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Maďari tento štatút odmietajú a opätovne trvajú na autonómii maďarsky hovoriaceho obyvateľstva na Slovensku. V druhej polovici septembra je vyhlásená mobilizácia záloh, ktorá je po Mníchovskej dohode zrušená, ale iba na Českom území. Slovenská vojenská pohotovosť trvala kvôli Maďarsku, ktoré si robilo územné nároky, pričom v októbri 1938 pri Rimavskej Sobote maďarské vojenské oddiely prekračujú našu hranicu, ale Československá armády ich z územia Slovenska vytlačila.
Maďarsko na základoch Mníchovskeej dohody pri oslabení Československa v spolupráci s Poľskom nalieha na revíziu hraníc a nielen to, Slovensko / Felvídek /už neskôr považuje za svoje územie a trvá na pripojení k Maďarskému kráľovstvu. V októbri v Komárne jedná s Maďarmi naša delegácia na čele s Jozefom Tisom o hraničných nárokoch, pričom naši predstavitelia kládli tvrdý odpor aj napriek tomu, že boli bez akýchkoľvek skúsenosti oproti Maďarom. Delegácie sa nedohodli ani na plebiscite, ani pri revízii novej a etnickej hranice. Česko- Slovensko na znak ochoty bolo ochotné darovať Maďarsku Slovenské Nové Mesto, Šahy, ale protistránka mala úplne iné nároky a ultimátom požadovala hraničnú čiaru v smere: Bratislava- Nitra - Tlmače - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice - Trebišov - Užhorod - Mukačevo, s čím Československá delegácia nesúhlasila. Koncom októbra sa obidve delegácie dohodli na tom, že tento spor budú ďalej riešiť Nemecko a Taliansko.
Arbitráž bola zvolaná na 2. novembra 1938 do Viedne, kde zúčastnené veľmoci v podstate potvrdzujú Maďarsku požadované hranice. Slovensko takto stráca pätinu svojho územia. V niektorých novo pripojených častiach Československa k Maďarsku nastali búrlivé oslavy. Na okupovanom území podľa posledného sčítania obyvateľstva žilo 550 000 Maďarov a 430 000 Slovákov. V Ožďanoch došlo k stretu maďarského obyvateľstva s Československou armádou, do šlo k streľbe a výsledok bol jeden mŕtvy. Návrat častí území bol Maďarmi chápaný ako historická spravodlivosť a koniec českej nadvlády. Jedným z prvých opatrení Maďarska na nových územiach bol zákaz používania slovenského jazyka ako štátny jazyk, odstraňovanie slovenských nápisov a škôl. Maďarské vojsko malo obsadiť nové územia v rozmedzí 5. až 10. novembra. Do Košíc 10. novembra priviedol okupačnú armádu na bielom koni sám regent admirál Miklós Horthy. Viacero dedín a mestečiek - Vráble, Šurany, Komjatice atď. boli väčšinovo slovenské, v dvoch posledných boli po anexii protesty Slovákov, pričom maďarskí žandári v Šuranoch zastrelili dievča.
Výsledok Viedenskej arbitráže bol pre Maďarské kráľovstvo iba minimálnym nárokom, pri blízkom spojenectve s Nemeckom si robili nárok na oveľa väčšie územie Slovenského štátu, čoho výsledkom bola aj *tzv. Malá vojna, ktorá síce trvala iba niekoľko dní, po zásahu Nemecka, keď maďarské vojska z Podkarpatskej Rusi napadlo Slovensko s cieľom dosiahnuť územie až po Poprad. Naša armáda ešte stále s českými dôstojníkmi postup zastavila, bola taktiež zmobilizovaná Hlinková garda v počte 27 000 mužov, no po vyhlásení prímeria / Maďarsko s Nemeckom o tomto útoku konzultovalo/ strácame 1700 km2 územia a asi 40 000 obyvateľov, z toho iba 4000 Maďarov. Bojové akcie na jednej aj druhej strane trvali do 17. apríla.
Aj z rozprávania môjho otca viem, že pod nadvládou Maďarska sa žilo zle. Slovenské deti stratili svoje školstvo, museli prejsť do prvej maďarskej triedy a od piky sa učiť spisovnú Maďarčinu, najmä spotrebný tovar išiel až o sto percent hore, menová politika znevýhodnila korunu, Slováci museli narukovať do Maďarskej kráľovskej armády, slovenské deti museli absolvovať predvojenský výcvik " Levente ." Je pravdou, že židovskému obyvateľstvu sa počas vlády regenta Horthyho darilo, nebolo prenasledované toľko ako na Slovensku, ale iba do roku 1944, kedy nyilaskí fašisti spolu s Nemcami zavraždili a odviezli do koncentrákov viac ako 500 000 Židov.
