... nesúhlasu Slovákov nielen s vedením Tisovho štátu, politickou orientáciou na fašistickú Tretiu ríšu, ale i postupnou nemeckou okupáciou, ktorá bola na základe hlásení rozviedkou, nemeckého živlu u nás, ako aj nemeckého vyslanca Hansa Ludina pripravované obsadenie nášho územia. SNP sa začalo 29. augusta 1944, ako obrana pred nemeckou okupačnou vojenskou silou. Príprava trvala mesiace s tým, že naša armáda obsadí dôležité vojensko strategické posty v krajine a umožní postupný prechod Červenej armády na naše územie. Kroky na prípravu Povstania pripravovala ilegálna Slovenská národná rada v spolupráci s československou exilovou vládou v Londýne. Za veliteľa príprav po vojenskej stránke bol určený podplukovník Golian, súbežne na tomto pláne s prechodom k Spojencom pracoval aj minister národnej obrany generál Čatloš. Partizánske hnutie existovalo už pred vypuknutím SNP, celkovo u nás pôsobilo asi 25 oddielov, najviac sa organizovali po nemeckej agresii a potlačení Povstania.
Povstania sa po mobilizácii na povstaleckom území zúčastnilo viac ako 60 000 vojakov a asi 17 000 partizánov. Po potlačení SNP ozbrojené skupiny prechádzajú do partizánskeho odporu, ktoré trvalo až do príchodu Sovietskej armády. Odplata okupačnej armády za pomoc SNP, partizánskych oddielov bola krutá, vypálili a tie ktoré prešli represáliami bolo 111 obcí, desiatky masových hrobov, viac ako 10 000 zavraždených civilistov a 3000 padlých vojakov. Od septembra 1944 do apríla 1945 pôsobilo na Slovensku niekoľko špeciálnych protipartizánskych fašistických jednotiek aj s účasťou Slovákov z Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy, ktorí sa neštítili vraždiť deti, ženy, starých ľudí. Nemčice, Dolný Turček, Mladoňov, Vinné, Poniky, Kremnička, Kremnica, Kováčovo, Horná Mičina, Tokajík, Brezno, Čierny Balog, Nemecká, Košice, všade množstva zavraždených. V Košiciach nyilaskí fašisti popravili 700 ľudí.
Zločiny boli páchané aj partizánmi a jednotkami Slovenskej armády. Boli to útoky po väčšinou na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov, predstaviteľov vojnového štátu, celkovo zavraždili asi 2400 ľudí. Už 27.augusta partizáni zajali v Ružomberku sto nemeckých vojakov, ktorých namieste zastrelili, podobne zajali 65 členov Deutsche Partei, 20 civilistov a v blízkosti mesta ich zavraždili. Byty povraždených Ružomberčanov boli vykradnuté. V septembri 1944 pri obci Štubňa bolo preukázateľne najväčšie vraždenie civilistov partizánmi 1.brigády J.V.Stalina keď zastrelili 190 mužov vo veku od 15 do 59 rokov, mŕtvoly okradli. Išlo o občanov nemeckej národnosti. Vinníci ostali nepotrestaní. Veľké Pole, Banská Štiavnica 85 zmasakrovaných Karpatských Nemcov, podobne v Handlovej 80 zavraždených civilistov, v Nitrianskom / Nemeckom / Pravne 30 zastrelených, Sklabina 130 zavraždených, v Partizánskej Ľupči 30 zastrelených, Kunešove 69 mŕtvych, Hájniky a Rybáre 11 zastrelených bol medzi nimi aj kňaz. V novembri 1944 v Humennom partizáni postrieľali 150 maďarských zajatcov. Na Liptove partizáni zavraždili dvoch katolíckych kňazov.
Je nutné povedať, že po skončení 2. svetovej vojny zasadli súdy a takých ako bol prezident Tiso, predseda vlády Tuka, ako aj tí ktorí sa podieľali pri vyvražďovaní slovenského obyvateľstva neminul prísny trest. Bohužiaľ partizáni sa po prevrate 1948 stali komunistickou odyseou a Slovenské národné povstanie si doslovne sprivatizovali. Partizánskym vrahom nevinných civilistov sa nič nestalo.
