Márne ju hľadám v reakciách na články na „nete". Vševediaci internetoví chrliči komentárov ma neustále ubezpečujú, že vo svojich príspevkoch musia dať pokore zbohom - ak chcú toho druhého (blbého hlupáka), čo si dovolil napísať úplne odlišný názor ako je ten ich...úplne zotrieť. Niekedy ich vidím, ako dopíšu, odošlú a samoľúbo si povedia: „Teraz čítaj...takto to je". Veď ako môže niekto s iným názorom beztrestne písať tie svoje výplody?! Veď pravda je len jedna, neviete?
(Predsa tá ich..)
Bez pokory si ľudovo povedané „nedokážeme uznať". A bez toho...bez toho napríklad aj reakcie na „nete" vyzerajú tak, že ten, čo pochválil koalíciu, dostane od toho, čo na ňu nadáva. Aj s nejakým prívlastkom...ehm...čo som to naposledy zachytil...komunista, socialista...veríš tým kecom, idiot?...A ten druhý mu to zas vráti. Alebo sa celá vec udeje naopak. Je to jedno. Niekomu. Mne nie.
Možno sa vám práve nezdá, že to všetko súvisí s pokorou.
(Pokorne) si to uvedomujem. Ale o niečo vás poprosím - NEKRIČTE na seba. Odložte nabok ostré slová a presviedčajte nielen iných, ale aj samých seba rovnako.
