Aj keď bývam v Devínskej a nejeden kamarát mi vytýka, že som samovrah, keď jazdím do mesta na bicykli či už cez Devín, alebo cez Patrónku, nechcem v tomto blogu riešiť otázku cyklotrás, ale sa chcem zamyslieť nad tým, čo môžem očakávať od spoločného projektu magistrátu Bratislavy a Slovnaftu - „Slovnaftbajk“.
Musím povedať, že som bol voči Slovnaftbajku veľmi skeptický. Prečo? No, najbližšia dokovacia stanica od Devínskej je v Karlovke pri Riviére, čo je 12 km, takže túto službu budem môcť využívať skôr príležitostne, hoci ma anketa na stránke Slovnafbajku presviedča, že pravidelným užívaním tejto služby ušetrím a stáť ma to bude mesačne tuším 12 EUR. A čo ten jednorazový „lístok“? Zatiaľ som sa nedočítal, ale nevadí, veď služba ešte nebeží.
S pohŕdavým úškrnom som odsúdil skostnatenú koncepciu dokovacích staníc. Prečo si mám prísť k dokovacej stanici po bicykel a prečo ho musím do dokovacej stanici vrátiť? Veď môj cieľ cesty nemusí byť blízko stanice a je tu ešte riziko, že nebude obsadená? Ja som si predsa zvykol na úplne iný štandard. Na aký?
Keď som prišiel do Šanghaja, dokovacia stanica bicyklov bola priamo pod oknami našej kancelárie. Využívala sa minimálne. Bicykle na uliciach prakticky neexistovali, vystriedali ich elektromotorky, či autá (je až ťažké uveriť koľko elektromobilov tam pribúda z mesiaca na mesiac). Asi pred dvoma rokmi to prišlo. Bicyklová revolúcia. Šanghaj sa zaplavil cyklistami. Čo sa stalo? Bikesharing, či elektrobikesharing bez dokovacích staníc. Jednoduchá aplikácia mi ukáže, kde je voľný bicykel/elektrobicykel, aby mi ho nikto neobsadil, urobím si naň rezerváciu, ktorá trvá 15 minút, keď dôjdem do cieľa, bicykel nechám na verejnom mieste a aplikácia mi stiahne cestovné – asi 12 centov za hodinu pri kvalitnejších bicykloch, lacnejšie bicykle od 5 centov za hodinu. Nie je čo riešiť...
Akú šancu má dokovací systém voči systému „odstrihni sa“? Zdá sa že žiadnu. Mobilný systém je „user friendly“, je mimoriadne pružný, keď sa zabezpečí dobrý servis, bude ho využívať neporovnateľne viac klientov ako dokovací systém. Nevyžaduje si obrovskú počiatočnú investíciu na vybudovanie dokovacích staníc a tým, že je detailne zmapovaný každý pohyb užívateľa, sú vraj príjmy z prenájmu bicyklov zanedbateľné voči príjmom z cielenej reklamy. Veď posúďte sami. Slovnaftbajk bude vraj stáť 2 milióny EUR (uvidíme, resp. asi neuvidíme, či prepravné zarobí aspoň na prevádzku). Ide o 750 bicyklov a asi 90 dokovacích staníc. Náklady na bicykel? 2 667 EUR!!! Reálna cena bicykla? Štyri roky som každoročne navštevoval snáď najväčšiu výstavu bicyklov na svete v Šanghaji. Bicykel v pohode za 30 EUR, GPS zariadenie/zámok dokonca aj so solárnym dobíjaním pod 10 EUR. Za 2 milióny EUR by sa dalo nakúpiť 50 000 bicyklov!!!
Európu nemám zbehanú, ale podľa internetu tento systém ázijské bikesharingové korporácie prevádzkujú v mnohých európskych metropolách už nejaký ten čas. Tak prečo nie Bratislava? Veď by to mesto nestálo nič alebo skoro nič.
Myslím, že som našiel odpoveď, potvrdil mi ju článok vo Financial Times zverejnený 1. marca 2018. Tam sa okrem iného uvádza, že Hong Kongský startup GoBee sa nedávno vyjadril, že sa sťahuje z francúzskych a talianskych miest. Dôvod? Za štyri mesiace prevádzky bolo 60% bicyklov zničených, ukradnutých, sprivatizovaných, čo spôsobilo, že ich európsky projekt bikesharingu nie je udržateľný.
Záver I: Osobne som presvedčený, že Bratislava nemá na to, aby tu prežil bikesharing bez dokovacích staníc. Prečo? Beriem argument, že v Ázii je lacná pracovná sila a že v Európe je drahšie platiť armádu ľudí, ktorí by udržiavali systém funkčný. Som však presvedčený, že takýto projekt nemá šancu prežiť najmä kvôli tomu, že ho zničíme my – jeho užívatelia. Veď čo je (skoro) zadarmo, to si vážiť netreba.
Záver II: Ja nie som obhajca spoločného projektu magistrátu Bratislavy a Slovnaftu. Do čísel nevidím, ale tých subjektívne odhadnutých 15 000 EUR na stanicu je prisilná káva, aj keď to zatiahne Slovnaft. To však teraz nechcem riešiť. Napriek všetkému tomuto projektu fandím. Prečo? Myslím si, že keď budú dokovacie stanice a verejné bicykle, ľahšie sa presadí aj budovanie cyklotrás. Myslím si, že keď bude v meste viac bicyklov, aj vodiči si privyknú a budú tolerantnejší. Takže začiatok síce drahý a možno málo efektívny ale predsa.
