I pravil otec Figliar s rukami modlitebne zloženými a utrápeným výrazom v tvári. „Nášmu hnutiu ide o hodnoty! Hodnoty ako sú rodina a spravodlivosť! Za tým si stojíme a za tým pôjdeme! Ak sa nebude dať inak, tak aj do pekla! A spojíme sa aj s čertom, ale svojich hodnôt sa nevzdáme! Možno to niektorí ľudia nepochopia, ale pán Boh to pochopí a čert privíta. A to je podstatné! My nebudeme spolupracovať s farizejmi, ako je Golem, alebo Vojtech (v preklade Béla). Golemovi stále šlo len o ten jeho župan a Vojtech by len staval mosty, ktorých je na Slovensku aj tak dosť. Bohužiaľ, Kľudová reforma skončila. Bol to krásny projekt a nám je veľmi ľúto, že skončil. Mne osobne pripomínal raj, kde sme sa všetci na seba usmievali, objímali sa, niektorí aj bozkávali, kde nikto nič nerobil a tak ani nič nepokazil. Opakujem, nám šlo vždy o hodnoty. Veď len si spomeňte na Výhradu vo svedomí. Neuhli sme, aj keď padla vláda! S tou výhradou sa to síce potom akosi zašmodrchalo, ale len vinou toho prešediveného krpatého odídenca z nášho hnutia, čo len stále pobehoval po lese, po hrádzi, alebo v prvú októbrovú nedeľu po Košiciach. Môžem uistiť občanov, že my na výhradu nezabúdame, už sme s Pavlom aj Paľom o tom prehodili pár slov a keď príde vhodná doba, opäť to predložíme do rokovania Národnej rady".
Ak kravina, tak poriadna, však pán Figliar?
