Mám pomerne veľa priateľov a známych, ktorí žijú a pracujú na dedinách. Sú inteligentní, vzdelaní, pracovití, skromní, slušní, atď. Nepotrebujú sa žiadnym spôsobom zviditeľňovať. Nevytrubujú do sveta, že absolvovali birmovku, urobia tisíc kľukov , či zabezpečia rodinu len vlastnou hlavou. Pre mňa určite nie sú „gadžovia“ , pretože toto pomenovanie vyznieva do určitej miery dehonestujúco.
Ak už mám používať pomenovanie „gadžo“ , pre mňa je to človek (úplne jedno, či róm, neróm, dedinčan, alebo politik), ktorý je jedným slovom neokrôchanec. Podľa slovenského slovníka je neokrôchanec nevychovaný, neslušný človek, grobian, chruňo, bezočivec, atď. V bežnom živote natrafíte na neokrôchancov každý deň. V obchodoch, na úradoch, na ulici, v médiách, dokonca aj v parlamente. Už sme si na nich zvykli. Mávneme rukou a povieme si, na Slovensku je to tak. A tak si neokrôchanci dovoľujú. Čím ďalej tým viac. Najväčší neokrôchanci sú tí, od ktorých by to nikto nečakal. V nedávnej minulosti, sme tu mali dokonca premiéra, ktorý chcel prij...ť novinárovi, lebo mu kládol nepríjemné otázky. Hm, zaujímavé, ako sa história opakuje. Opäť tu máme jedného alfa samca, čo si myslí, že môže všetko. Gadžo. Mimochodom, tak ma napadlo, čo by tu postváral ten človek, ak by nemal mediálnych poradcov?
