Odkiaľ vezmeme peniaze?
Tento text vyjadruje výlučne môj osobný názor. V predchádzajúcom článku sme si predstavili tri piliere Reštartu 2026. Dnes prichádza otázka, ktorá rozhoduje o všetkom: odkiaľ na to vezmeme peniaze? Každá veľká zmena niečo stojí. Ak má Reštart 26 fungovať, musí byť jasné, ako sa financuje. Nie je to žiadna mágia ani prázdny politický sľub. Je to jednoduchá matematika a zdravý rozum. Dnešný systém je drahý, neprehľadný a trestá poctivú prácu Firmy platia skryté odvody, o ktorých bežný človek ani netuší. Keď tieto odvody zrušíme a celú cenu práce priznáme otvorene, štát v prvom roku príde približne o 4 až 5 miliárd eur. To je fakt, ktorý netreba skrývať. Je to cena za to, že ľuďom zostane o stovky eur mesačne viac. Na druhej strane však štát hneď v prvom roku získa nové príjmy. 1. Jednotná DPH 19 % je +1 miliarda eur Jednotná DPH vo výške 19 % prinesie približne miliardu eur navyše.
Prečo?
Zmiznú výnimky, zmizne chaos, zmizne priestor pre podvody, systém bude jednoduchý a kontrolovateľný.
2. Legalizácia práce načierno. +500 až 800 miliónov eur.
Slovensko má jednu z najväčších šedých ekonomík v Európe, 12 až 15 % HDP, čo je v prepočte približne 15,5 až 19,3 miliardy eur ročne. Keď sa legálna práca oplatí, časť ľudí prirodzene prejde na zmluvy. V krajinách, ktoré urobili podobné reformy, sa v prvých rokoch legalizovalo 4 až 7 % šedej ekonomiky. Ak by Slovensko legalizovalo len 5 %, znamená to približne 600 miliónov eur navyše. Tento odhad 500–800 miliónov eur nie je prianie. Je to číslo založené na skúsenostiach iných krajín.
3. Vyššia spotreba – stovky miliónov navyše. Keď ľuďom zostane viac peňazí, prirodzene ich minú. Vyššia spotreba = vyšší výber DPH = ďalšie stovky miliónov eur.
4. Systémová pôžička 7–8 miliárd eur, to je investícia, nie diera Zvyšok sa pokryje systémovou pôžičkou vo výške 7 až 8 miliárd eur. Nie je to pôžička „na prežitie“, ako to robíme dnes. Je to investícia do zmeny systému. Slovensko má dlh okolo 84 miliárd eur. Pôžička vo výške 8,3 až 9,5 % celkového dlhu nie je riziko. Je to strategický krok. Európska investičná banka takéto reformy bežne financuje. Investori oceňujú jednoduché dane a predvídateľnosť. Keď štát ukáže jasný plán, peniaze sa nájdu.
Ako sa táto investícia vráti? Roky 1–2. Štát ide na pôžičku, ale ekonomika sa začína rozbiehať. Firmy naberajú ľudí legálne, ľudia míňajú viac, šedá ekonomika sa zmenšuje.
Roky 3–5: Štát vyberá viac, než vyberal predtým.
Prečo?
Jednoduché dane, vyššia spotreba, menej priestoru pre podvody, viac legálnych pracovných miest.
Rok 10. Pôžička je splatená.
Slovensko má:.Vyššie platy, viac domácich potravín, menej chaosu, jednoduchý daňový systém, silnejšiu ekonomiku. Dnes si požičiavame miliardy len na to, aby sme zalepili diery v rozpočte. Reštart 26 je prvý plán, ktorý hovorí. Poďme si požičať na niečo, čo nám tie peniaze vráti. Riskantný nie je Reštart 26. Riskantné je pokračovať v tom, čo robíme teraz. Štátne pôžičky, kde si človek nekupuje projekt, ale dôveru Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí by vedeli rozbehnúť farmu, dielňu, pekáreň či malú výrobu. Problém je stále rovnaký, peniaze. Banky nechcú riskovať, dotácie sú pomalé, dotácie sú často nespravodlivé, dobré nápady končia v šuplíku.
Vzniká preto nový systém, ktorý je jednoduchý a férový. Štát zainvestuje celý projekt. Podnikateľ ho spravuje. Až po splatení pôžičky sa projekt stane jeho. Správca projektu, nie investor. Ten, kto si požičia od štátu, nie je investor. Je to správca projektu. Investorom je štát, on vloží peniaze, a financuje výstavbu. Správca, riadi projekt, stavia, spúšťa výrobu, zarába pre seba, spláca pôžičku. Až keď je pôžička splatená, projekt automaticky prejde na jeho meno.
Kontroluje systém, nie úradník.
Ľudia sa boja kontrol. Tento systém funguje inak. Kontroluje technológia, nie človek. Používajú sa satelitné snímky Copernicus/Sentinel, ktoré už dnes využíva EÚ. Systém vidí, či sa na stavbe pracuje, či farma funguje, či sú na pozemku zvieratá, či sa obrába pole, či je hala prázdna, či projekt žije finančne. A to všetko bez toho, aby niekto chodil po dvore. Žiadne zbytočné kontroly. Žiadne návštevy úradníkov. Žiadne stresy. Osobná kontrola len na podnet niekoho iného, ak niekto nahlási, že sa na projekte nič nedeje, kontrola musí prejsť cez nezávislý orgán, aby sa zabránilo zneužitiu. A rovnako aj vtedy, keď správca projektu nekomunikuje, nereaguje na výzvy, nezdvíha telefón alebo neodpovedá na e‑maily. Nie ako trest. Ako komunikácia a možnosť zistiť, čo sa deje. Kto komunikuje, toho nikto neotravuje. Nezávislý „strážny pes“ chráni správcu aj pred štátom Keďže projekt patrí štátu až do splatenia, musí existovať ochrana pred zneužitím moci. Vzniká preto nezávislý kontrolný orgán, ktorý dohliada na férovosť, bráni svojvoľným zásahom a dokáže zastaviť štát, ak by chcel konať bez dôvodu. Štát nemôže projekt zabaviť len tak. Musí to byť odôvodnené, zdokumentované a schválené nezávislou kontrolou.
Pre Slovensko to znamená menej stresu pre ľudí, kontrolu systému namiesto úradníka, reálne fungujúce projekty namiesto betónových kostier, férový systém bez známostí, rozhodovanie podľa čísel a nie podľa kontaktov, ochranu pre správcu aj pre štát a napokon aj nové farmy, dielne, prevádzky a pracovné miesta. Tento systém je jednoduchý, štát investuje, človek spravuje, zarába pre seba, spláca pôžičku, a keď ju splatí, projekt je jeho. Nad tým všetkým stojí nezávislý „strážny pes "a satelitné kontroly, ktoré ľudí neotravujú, ale chránia celý systém.
Férové pre ľudí. Férové pre štát. Férové pre Slovensko. Ak vás zaujíma, kam až môže Reštart 26 Slovensko posunúť, sledujte pokračovanie série.
