V minulom diele sme si ukázali, že bez digitalizácie sa Slovensko nepohne dopredu. Bez prepojených dát, bez automatizácie a bez jedného štátneho systému by Reštart 26 jednoducho nefungoval. Digitalizácia je jeho motor. Dnes sa však pozrieme na otázku, ktorá trápi úplne každého. Ako zabezpečiť, aby celý systém prežil aj zmenu vlády? Čo ak príde opozícia a všetko zruší? To je scenár, ktorého sa v politike boja všetci. Volá sa to politická diskontinuita. A práve o tom je tento diel.
Ako je na tom Slovensko dnes a prečo za to môžu všetky vlády od roku 1993? Keď sa úprimne pozrieme na modernú históriu Slovenska, vidíme jeden opakujúci sa vzorec, od roku 1993 si každá vláda ukrojila svoj kus hanby a stratila časť dôvery ľudí. Nie preto, že by všetko robili zle. Ale preto, že takmer každá vláda mala potrebu zrušiť to, čo urobila tá predchádzajúca, bez ohľadu na to, či to bolo dobré alebo nie. Stalo sa to v školstve, zdravotníctve, daňových systémoch, sociálnych opatreniach, digitalizácii aj investičných projektoch. Nie preto, že by všetky reformy boli zlé. No pravdou je, že len časť z nich bola prínosná, mnohé boli slabé a niektoré úplne zlyhali.. Ale preto, že ich zaviedol „niekto iný“. A tak sa Slovensko celé roky točilo v kruhu. Jedna vláda niečo začne, druhá to zruší, tretia začne niečo nové, štvrtá to zruší.
Výsledok? Slovensko dnes nie je tam, kde by mohlo byť. Nie preto, že by politici boli neschopní. Nie preto, že by krajina nemala potenciál. Ale preto, že žiadna reforma nemala šancu dožiť sa výsledkov. A práve preto je Reštart 26 tak dôležitý. Nie je to len reforma. Je to test dôvery.
Čo by sa stalo, keby nová vláda Reštart 26 zrušila? Predstavme si, že vláda spustí Reštart 26, vezme investičnú pôžičku, nastaví nový daňový systém… a po voľbách 2027 príde nová vláda, ktorá to celé „zo strachu“ alebo z ideológie zruší. Tu je presný scenár, ktorý by nastal. Totálna strata dôvery a medzinárodná ostuda. Slovensko by v očiach sveta vyzeralo ako krajina, na ktorú sa nedá spoľahnúť. Investori, banky, EIB, ECB prosto všetci by si povedali. „Slovensko je nepredvídateľné. Nedá sa mu veriť.“ Dôsledky by boli okamžité. Rating padá do „odpadu“, úroky na dlh prudko rastú, nikto nám nepožičia ani na výplaty učiteľov, pôžičku na Reštart by bolo treba okamžite splatiť. Štátna kasa by skolabovala ešte v tom istom roku.
Ekonomický šok pre ľudí, pocit okradnutia. Predstavme si, že ľudia rok žijú v systéme, kde majú o 200–600 € mesačne viac, benzín je lacnejší, elektronika lacnejšia, odvody jednoduché, výplata férová. A zrazu príde nová vláda a povie: „Všetko späť.“ To by bol najväčší ekonomický šok od roku 1993. Ľudia by to vnímali ako krádež. A právom.
Dôsledok? Masové protesty, stávky, pád vlády v priebehu mesiacov.
Likvidácia farmárov a výrobcov.
Farmári, ktorí si vezmú 3 % investičné pôžičky a začnú stavať konzervárne, sklady, spracovateľské linky či malé bitúnky, by sa zrazu ocitli v pasci. Ak by nová vláda zrušila štátnu odbytovú sieť, garancie, pravidlá, nízke úroky, títo ľudia by zostali zadlžení a bez odbytu. Slovensko by definitívne stratilo šancu na potravinovú sebestačnosť.
Návrat do šedej zóny. Reštart 26 motivuje ľudí a firmy prejsť z čiernej ekonomiky do legálnej. Ak by sa to zrušilo, stane sa presný opak. Návrat k obálkam, návrat k optimalizáciám, návrat k nedôvere v štát. A tentokrát už nikto neuverí, že „sa oplatí byť poctivý“.
Ako tomu zabrániť? Existujú tri poistky, ktoré prežijú každú vládu.
Ústavný zákon. Kľúčové časti reformy ako jednotná daň, jednotný odvod, ochrana farmárov, digitalizácia, musia byť schválené ústavnou väčšinou. Ústavný zákon sa ruší veľmi ťažko. A žiadna vláda si netrúfne zrušiť niečo, čo podporilo 90 % parlamentu.
Medzinárodné zmluvy. Pôžička od EIB môže byť nastavená tak, že Slovensko nesmie zmeniť daňový systém 10 rokov. Inak zaplatí obrovské penále. To je poistka, ktorú rešpektuje každá vláda, aj tá, ktorá príde po nej.
Hlas ľudí. Toto je najdôležitejšie. Ak ľudia rok žijú v systéme, kde majú stovky eur navyše, žiadna vláda si nedovolí im to vziať. Politik môže ignorovať odborníkov. Môže ignorovať opozíciu. Ale nemôže ignorovať milión nahnevaných voličov.
Zrušiť rozbehnutý a fungujúci Reštart 26 by bola ekonomická samovražda. Nová vláda by to neurobila. Možno by si to „prispôsobila“, možno „privlastnila“, ale vrátiť sa späť do bahna, v ktorom sme dnes, by si nedovolil nikto.
Prečo? Lebo ľudia by už vedeli, ako chutí férový štát. A to je niečo, čo sa nedá vziať späť. A čo by to znamenalo pre Slovensko? Ak by sa tieto pravidlá dodržali, zahraničná mrkva by bola na pultoch len ako doplnkové zbožie a Slovensko by sa mohlo časom priblížiť k tomu, čo dnes predstavuje Švajčiarsko, sebavedomá, fungujúca a predvídateľná krajina.
Ďakujem za prečítanie. Ak vás táto séria zaujala, verím, že otvorila dôležitú diskusiu o tom, ako môže Slovensko konečne prestať stagnovať a začať rásť.
Ďakujem každému, kto si našiel čas prečítať všetky štyri diely. Vaša pozornosť je dôkazom, že ľuďom na Slovensku stále záleží.
