Nedávno som listovala v nemenovanom dámskom magazíne. Začítala som sa do článku, ktorého súčasťou bolo aj interview s nejakou českou právničkou, ktorej meno si už nepamätám. V skratke išlo o to, aby si ženy nechávali otvorené zadné vrátka. Štatistiky dnešnej rozvodovosti sú predsa alarmujúce, šanca 50:50, že moje manželstvo vydrží je príliš malá. A tak som sa nad tým triezvo zamyslela.
Čo v tomto zmysle slova znamená mať otvorené zadné vrátka? Odkladať si peniaze a zabezpečiť sa čím skôr, lebo aj zajtra môže byť už neskoro? Alebo sa neviazať len na jednu osobu, na človeka, ktorému sme pred oltárom a svedkami prisahali vernosť? Proti vkusu žiaden dišputát.
Čím ďalej tým viacej sa utvrdzujem v tom, že niečo na tom bude pravdy. Ale nechcem žiť v napätí, v strachu, že to čomu verím by sa malo skončiť. Hoc rozum má iný názor. Stáva sa to častejšie a častejšie, rozpadnuté manželstvá, nie po piatich rokoch, nie po desiatich ale po dvadsiatich piatich odžitých a oddretých spoločných rokoch. Hodnota slova "rodina" dnes nemá význam taký aký poznali naše mamky. Z ničoho čo bolo kedysi bolo posvätné sa dnes stáva niečo nahlodané a neúplné.
Po rozvode vôbec netúžim. ALE! Čo ak sa to stane? Chcem mať istotu? Alebo žiť v neistote? Spomínaná pani právnička radí odkladať si mesačne čiastku peňazí na vlastný účet, o ktorom by mala vedieť len žena. Prefíkané, alebo rozumné riešenie do budúcna?
Rady nad zlato od tejto právničky, ktorá dennodenne vidí ľudí pri rozvode. Tí, ktorí sa pred rokmi držali za ruky by si ich pri rozvode najradšej dolámali sa súdia o všetko spoločne nadobudnuté, hádajú sa a z obrovskej časti sa žena stáva tou, ktorá stráca istotu vo svojom živote. No a z veľkej časti už muž naberá istoty s mladšou ženou. Nie je to tak vždy, ale zväčša áno.
Žene zostávajú deti, ak ich teda manželia majú. Výživné na deti je tak smiešna čiastka, že skôr potupuje ako pomáha. Ale na riešenia nášho štátu sme si už zvykli. No a „babo raď!“ Ako človek viem čo je pre mňa najlepšie a ako žena pokorná a poslušná, vzorne čakajúca na zázrak asi šancu v tomto svete, v tejto dobe mať nebudem.
Ako to vyriešim ja už viem a začala som na tom už náležite pracovať, a Vám milí čitatelia nechávam priestor na diskusiu.
