Chrbát má ohnutý starosťami a pod ťarchou troch kabátov, spotenej, osem dní neumytej kože sa mu ani nečudovať. Kožený opasok mu tuho drží gate a zarýva sa do pupka.Nohy si cíti len po kolená. Kostnatými jabĺčkami sa opierajú o ľadový radiátor. píšťaly a chodidlá má bez citu, odmrznuté zakrútené v utráku. päty v týždňových ponožkách ho svrbia pri každom malom pohybe. dlhé nechty sa mu zarývajú zipsovite do seba. Ťažko mu je. zima. odkedy rusi odstavili Bulharsko od plynu, trpí. ako nikdy predtým. je to nefér. strašne nefér. konečne, keď má byt , keď má robotu vo fabrike na pohrebné vence, konečne keď mu Jelena dole z obchodu dovolila chytiť ju za dva prsty naľavej ruke a raz mu doniesla nastrúhaný šalát a noviny. mrkvovo uhorkový.až hore k nemu na desiate. po schodoch. hej vtedy to bolo , začiatkom decembra. rozmotával umelú čačinu čo vyfasoval v robote a majstroval z nej vianočný stromček. teraz prvé vianoce sám. radiátor hicoval na šestke, televízia hrala o dušu spasenú. byt má síce ešte poloprázdny ale pomaly sa vzmáha. aj mati vraveli že v meste je inakší život. možno ľahši, ale inakší. mati veľa vedeli. škoda že už umreli. keby nie to, Dimitrin by bol určite doma ostal.doma bol rád. rád ráno vstával, nakŕmil mlátky, pozbieral vajcia, aby mama nemuseli na obsraté bydlá čiahať, potom narezal a zaniesol sečku krave a pohladkal Mila. milo bolo prasa veľkosťou pripomínajúcou poníka. aj voziť sa na ňom dalo, nie ďaleko len po dvore,ale veď dimitrin aj tak ďalej nechodil.Milo pošiel pred vianocami a teraz vysí vo vlastných črevách ako klobása. papa dali menej rýchlosoli a Dimitrivovi sa zdá že už posmrdkávajú. dimitriv sa rád díval ako mama zakurujú v špoherte, ako postavia veľký hrniec s vodou ako škrabú krumple a obšívajú papovi montérky a trenky. mama boli vždy dobrá a láskavá. starostlivá .vždy dimitrinovi pri návšteve povedala ktorým príborom treba jesť a kedy si dať čiapku z hlavy dole, a kedy sa treba prežehnať. keby sa jej vtedy na tom prvom mraze nešmykla noha nemusela by zletieť do tej žumpy. na papu ma ťažké srdce,nezavrel žumpu keď sa vnej došmátral. schovával si v nej svoju rakiju a vždy, keď vyprázdnil demižón pri posteli vliezol do žumpy a prelial si z hlavného rezervoára. sused Grasnič ju volal žumpovnica. keď tam bol naposledy , mal už celkom beľmo pred očami, dosnoril a potom zabudol latky naspäť na jamu poukladať. tak tam už popadali kurence, dakedy psíča raz spadol aj on, dimitrin keď bol malý. vytiahli ho až na druhý deň nadránom. drhli ho pol dňa ryžákom ale páchol ešte pár dní potom. hlavne keď sa trochu spotil a pohýbal pazuchami. potom mu začala neúmerne rásť hlava a klesať inteligencia. bohvie čoho sa tam nadýchal. mati to poznala a všade sa ho zastávala. otec to tiež poznal a najradšej by mu zastaval vchod do domu. no a keď mati umrela aj sa stalo. dimitrinovi minulo devať a dvadsať rokov, už patnásť rokov zarastal a holil sa, vedel po slabikách čitať, do jednom narátať a malú násobilku a množinky. papa teda šli po pohrebe do mesta, prihovorli sa za neho so žumpovicou u majstra vo fabrike, podpísali prenájom garsónky ukázali ako sa zapínajú radiatory , teplá voda a poistky a nechali dimitrina samého.
dimitrin hľadel von oblokom na ostatné baráky.v mysli si premietal posledný deň. taký namáhajúci a vzrušujúci. do Varany prišli vlakom. vstávali skoro a na stanici museli dlho čakať. októbrový vietor mu nadvihoval teplú ušianku , počasie síce ešte nebolo na ušianku ale do kufra sa mu nespratala tak si ju dal na hlavu. aj pyžamo si nechal pod gaťami z toho istého dóvodu. keby boli mati žili isto by ho boli pobalili. eh, keby boli žili, nemuseli by ma baliť. sedeli by sme teraz doma a dívali sa na nejakú televíznu inscenáciu.
na vlak čakali dlho. dimitrina tlačili otcove topánky a omíňal ho štítok na tielku. najradšej by si ho odtrhol ale má ruky obvešané táškami. tri plátené a tri igelitové. mati ich vžy pekne poslakladala a odložila do spodného šuplíka, a teraz, aj keď sú naplnené sú na nich puky. príjemné. dimitirin mal rád poriadok.
otec pri ňom stál a vykladal mu o zodpovednosti a nástrahách jeho nastávajúceho života. bol to predák. robil na trati a veĺa vedel o živote. "do práce budeš chodiť na čas, inak ťa vyhodia. chlastať môžeš len keď zistíš kto z prevádzky chlastá. nikdy sa v práci neopíjaj sám.pi s tými ktorí pijú. nepreťahuj majstrovu ženu a dievku ak nejakú má. ty radšej nepreťahuj nikoho. nenechávaj si na dome otvorené dvere. okná môžeš, budeš bývať vysoko...rozumieš?... nastupuj". vlak zastal, ľudia sotva stačili vystúpiť a tí, ktorí nastupovali sa tlačili cez úzke dvere, trieskajúc si o chrbáty kuframi. vo vlaku bolo teplo a smrad. dimtrin si stiahol ušianku hlbšie do čela zavrel oči a otvoril ich len vo Varane.
fabrika bola úžasná. pred plechovou bránou stála tabuľka s oznamom kto umrel a komu treba robiť vence. všetci vo fabrike boli platení od hodín a za nadčasy dostávali zaplatené navrch. posledné dni nikto neumrel. preto sa obšmietali po dvorci a znudene kopali do bordelu a psích hovien.
pracovalo tam niekoľko mužov a asi tri ženy v stredných rokoch. Dimitrin sa na ne nepozeral, určite už majú deti a mužov. Dimitrin na ženy teraz nemyslí. väčšinou áno, aj celý deň, hlavne keď pozerá televíziu a vysielajú Gerganu Matisivovičovu. má veľa bielych zubov a krásne dlhé ruky keď drží mikrofón, určite pekne vyšíva. vie, že gergana má rada exotické jedlá, rada sa prechádza po prírode a má rada zvieratá. dimitrin občas na ňu myslí celý deň.
teraz sa však musí sústrediť na to, čo mu hovorí majster. ako sa fólia strihá na veľké pásy, ako sa potom vsúva do mašiny ktorá ju celú razom rozstrihá, potom sa dá do druhej mašiny a nakoniec je z nej umelá čečina.
majster je chlap vľúdnych hlúpych očí , ktoré mu zabiehajú do výstrihov robotníčok a najradšej by ich všetky cez smenu popreťahoval. naraz. je mu trochu cez päťdesiat, meter sedemdesiat, deväťdesiat tri kilo, jemne natvrdnutú pečeň, nažlknuté vačky pod očami vlasy s niekoľkými kúskami zachytenej fólie a rozstrihanej kondolenčnej stužky"SPOMINAME". hovorí nahlas hrubým hlasom, prezerá si našpinavé nechty a nacvičeným pohybom si vyberáspod nich jeden kusisko špiny za druhým.
keď je všetko dohodnuté, otec odprevádza dimitrina na sídlisko. dimitin žasne and rozlohou a nerozlíšitelnosťou svjoho báráku od ostatných. odteraz sa každý deň bojí že sa stratí a nenájde cestu domov.
na vianoce sa už však cítil zabývaný. jeden robotník s krivou čeľusťou mu daroval bukasovú skriňu aj s vešiakmi a detsú posietľku. dimitrin ju obrátil hore dnom , prestrel na ňu praktický umelý obrus a tým ju zmenil na obývačkový, tvz. "konferenčný" stolik. darilo sa mu. ráno pravidelne vstával, pravidelne jedol,mal pravidelnú stolicu, za sebou zamkýnal na dvakrát, zastavil sa v obchode, kúpil si raňajkové rožky,salámu a medzinárodné pomarančové acidofilné mliekoraz do týždňa kupoval aj noviny aby zistil koľko ľudí umrelo, a koľko vencov bude pravdepodobne treba.najväčšie zákazky boli, keď umrel ktosi z mestského úradu, malé deti a mládež po autonehodách. vtedy mali vo fabrike roboty vyše hlavy a čas im pekne ubiehal.
v obchode pracovala jelena. mala veľa vlasov a nie viac ako dvadsať pať. rada sa líčila a občas mu svojimi očnými tieňami pripomínala farebné alumíniové víčka na yogurtoch. jelena bola pracovitá a vždy milá.sama odniesla štyri plné bedničky mrazených kureniec. rada žartov ala so zákazníkmi. aj s dimitrinom. potom dimitrin kráčal do práce. mohol by sa aj zviesť autobusom,ale stálo by ho to peniaze. on ale šetrí. na vianoce. chce si kúpiť akvárium a zubnú kefku na baterky. a drevené sedátko na záchod. darmo je. ešte si neodvykol od domova.latrína je latrína. a umelé sedátko v nadránom dosť chladí a dimitrin sa vždy preľakne že sa prilepil .
dimitrin má rád svoju prácu. s mašinami si už rozumie. vie kam vopchať plast ,kam ruku a šikovne ju zas odtiahnuť aby mu nepostrihalo prsty na tenké pásiky. po práci odchádza domov zastaví sa v obchode, pozdraví Jelenu, potom odomyká dvere do baráku vysutpuje po schodoch.doma pozerá televíziu a počúva rádio.vprivire oči a mysli plánuje vianoce. ...je zima. všade v meste mu prajú veselé vianoce . on tiež praje všetkým. zo srdca. otvorí dvere do bytu a zacíti vôňu vianočných koláčov. Jelena na neho volá z kuchyne. má silónové pančuchy s veľkými očkami. nieje jej ale zima lebo sa hýbe. a radiátor hicuje.opásaná je krátkou zásterkou a v prednom vačku má výstrižky z magazínu a skrútené balenie práškovej škorice. celá vonia ako vianočné koláče. privinie sa k nemu a tiež mu zaželá veselé vianoce. potom on sa vyzúva a ona šteboce ako sa tento rok budú nosiť vlasy na bok a že Marija že si to dala urobiť na druhú stranu ako je sa to vlastne nosi. že Májkl Džeksn má hroznú pulmonálnu obštrukciu ale obaja nevedia čo to je tak sa smeju. dimitrin nevie ani kto je Májkl Džeksn tak sa smeje ešte viac. potom sa spolu navečerajú a potom jej to dimitrin urobí na veľkej bielej posteli. a budú mať zhasnuté aby ich neočumovali tie blbé holuby čo sa mu nanosili na parapetu.
preberie sa, otvorí oči a zaznamená správu o odstavení dodávok plynu pre Bulharsko o nedodržaní zmlúv medzi ruskom a ukrajinou a medzinárodnými plynovými reštrikciami.. politike nikdy neroumel. nezaujíma ho. vypol televíziu.
až po pár dňoch, keď takmer vytrhol regulatívne koliesko na radiátore zo železnej objímky zistil čo to pre neho znamená.. zima. v televízii hlásili. že stav je kritický. nefungujú továrne, nemocnice, fabriky. ani tá jeho. všetci sedia doma . márne vešajú mokré handry an radiátory. všetko mrzne a láme sa. nedajbože oblizneš lyžičku a prilepí sa ti naň celý jazyk. všetci sú ušmudlaní, zasoplení, nervózni. trhanými pohybmi sa škrabú po celom tele. kôli nedostatku telplej vody zanedbávajú telesnú hygienu. jelena odišla na vianoce k mame. mama má malú piecku a býva pri parku. v noci vylamuje živý plot a lavičky a potajme ich páli. aspoń ona bude mať šťastné sviatky.
dimitrin celkom stratil chuť do života. všetko sa mu zrútilo. celé jeho šťastie.odkedy je republika bez plynu nechodí do obchodu, nemá prácu a smrdí. bože, ako strašne smrdí. sedí za stolom a radšej sa nehýbe. nemyslí. mĺkvo hľadí pred seba a čaká, kedy s radiátorové rúry opäť hlučne roztikajú a znov bude prečo žiť.
