otec všetkých detí je rovnako neznámy.
mamička sa s nádejou obracia na svoju rodinu , priateĺov a známich z kostola ktorí pochopia jej materinské pudy prihliadnuc na fakt že sama bola vychovávaná ako jedináčik a veľmi tým trpela.
verí že sa jej podarí preklenúť ťažké obdobie mediálnych útokov a že ľudia pochopia jej lásku k ďeťom.
....myslím že tu pár vecí nechápem.
po prvé,ako je možné že žena sa rozhodne pre mnohonásobné tehotenstvo keď nemá zamestanie, vlastný dom a stabilný príjem? ako si môže dovoliť spoliehať sa na svojich vastných rodičov? ako si môže dovoliť ukrátiť štrnásť ľudí o kompletnú rodinu vrátane otca , jeho rodiny, priateľov atď.? ako môže kôli pocitu neuspokojivého detsva rodiť deti ako na bežiacom páse a vytvárať tak povestnú veľkú rodinu? kde má ta žena triezvy rozum? nehovorím že rodinu treba zakladať len po splnení ekonomických podmienok ale vážení, cielene priviesť štrnásť detí do marazmu je naozaj debiný nápad.
po druhé, ako je možné že klinika na ktorej bola Nadya umelo oplodnená, porušila zákon o ponechaní úspešne oplodnených embrií. v zákone je jasne napísané, že pri umelom opodnení ženy nad tridsať rokov sa nechávajú maximáne dve úspešne oplodnené a zahniezdené vajíčka vzhľadom na možné nebezpečie komplikácii. neviem niesom genetik ani pôrodník, ale ak je to riziko odôvodnené, prečo lekári rozhodli inak?
príde mi to celé dosť nenormálne a choré. možnosť umelého oplodnenia vytvoriť nových ľudí akoby šmahom ruky mi príde v tomto prípade ako zvrátená. nehovorím o páre ktorý nemôže mať deti preto a rozhodne pre pomoc vedy. ale kompenzovať si vlastné komplexy z nešťastného detstva štrnástimi svojimi je nie správne. deti predsa niesú hračky a nedávajú sa do poličky ako víťazné skóre za život.
opravte ma ak sa mýlim.
