Robertko si povyhrnul sukienku , sadol si na pätník priceste, a roztiahol nohy. oziabalo ho na prsty, ale povedal si , vydržím, kurv..ť sa predsa musí.ponapravil si podrpsenku, vypchatu papierom, hlbsie pozatláčal novinové vypchávky. bližšie ku srdcu aby nezabudol. ohovarali ho v tych novinach že mu smrďá nohe a kadečo inšie, pred šichtou jedáva cesnak a jogurty, čo sa potom mnohým nepáči.ponapravil si červený kokrhel, jazykom si napravil rozmočený rúž v kutikoch úst. postavil sa, zarmútenými očami sa pozrel na východ. ťahalo ho tam, medzi svojich. strý otec si odtial z fronty doniesol neuveritelne pribehy o nedozerných pláninach voľných na kurv...nie, velkej kukurici a syfilis. \"vyšlapem si a pôjdem\" šepol si, postavil sa k bielej čiare a zhlboka sa nadýchol. vydržím, zachvíľu je Deň žien, snáď dostanem kvet a pohľadnicu. veď aj vo mne je krása. autá uhnáňali šialenou rýchlosťou, až mu previevalo chlpy na nohách. mamičky v autách zakrývali deťom oči, a babky v trabantoch dedkom zadné sklo, nuž ale ako daleko dedkovia dovidia,nikto nevie.sem tam mu pristala na kolenách nedopitá plechovka, spravila mu očko na silónkach. alebo opalok z cigarety. alebo kadečo iné, čo nehodno spomínať. robertkove slzy z veľkej krivdy a nešťasnej lásky k východu zmáčali zem. za každou kvapkou vyrástol malý piadimužík komunista.naučil ich kadejaké triky, a veľmi sa to osvedčilo. totiž rozmery piadimužíkov a fakt ze nemali chrbtovú kost, sa ukázalo ako velmi vhodne v priestore pod volantom , nedočiahli vyššie ako bolo treba, z okna auta ich nikto nevidel. pomaly si robertko našporil na svoju veľkú cestu za krvavou hviezdou.ostrihal si nechty na nohách,chytil stopa po košice. ktovie kde je teraz.
